Jer 7, 1-11, Mt 13, 24-30

Keď niekedy večer volám známym, zvyknú povedať: Pozerám, idem pozerať správy...

A tak majú „na dlani“ rôzne tragédie a katastrofy a ak pozerajú Kriminoviny, tak i zločiny - tie niekedy i v správach. Tak sa dozvedáme o požiaroch, haváriách, záplavách, činnosti sopky, výbuchoch bômb i ľudského hnevu...

Mnohé tieto bolestné udalosti vznikajú pomaly. Požiar je z malého ohníka, záplavy sa dlho pripravujú v oblakoch z vodných pár, láva sa zhromažďuje v útrobách zeme, bomby dlho plánujú a zhotovujú. Aj hnev sa zhromažďuje v ľudskom srdci - tak ako kúkoľ pomaly rastie.

Najhoršie je , že niekedy nevieme či to ide k dobrému, alebo zlému. Odborníci hovoria, že aj tie prírodné katastrofy patria k vývoju zeme. Keby v minulosti neboli, nebol by tu život.

Tak je to aj s energiou v človekovi... Môže byť využitá na dobro i zlo! Preto Pán hovorí: Nechajte oboje rásť až do žatvy.

Energiu a silu prírody vo veľkej miere musíme nechať na Tvorcu. Aj keď v mnohých veciach môžeme s nim spolupracovať.

Ako je to s našou energiou? Dôležite je nasmerovanie a korigovanie! Preto je potreba bdenia nad sebou. Potrebujeme sa poznať. Preto si každý večer spytujeme svedomie. Analyzujeme pohnútky. Pýtame sa: Prečo som tak konal, prečo som sa namrzel, prečo som zostal z toho smutný, prečo my chytila žiarlivosť, alebo závisť, hnev... Čo je to vo mne...? A nasleduje modlitba, aby som to zvládol, prípadne i spoveď, aby som sa nasmeroval k dobru.

Pozrime sa ako môže rásť zlo v človekovi. Starec na smrteľnej posteli nechce ísť na svätú spoveď a tak veľmi by ju potreboval už dávno. Počas bojov ide k domu s odistenou zbraňou, sleduje každý pohyb. Za oknom podozrivý pohyb. Vidí niekoho s granátom v ruke. Vystrelil. Spadne dieťa s chlebom v ruke. (Príď Duchu lásky, J. Jurko)

Čo zapríčinila vojna, vypätie... Nemusel prežiť život v alkohole, byť hrubým. Mal sa dať na pokánie. Vytrhať kúkoľ zo svojho srdca. Čo všetko máme my vo svojich srdciach!

Vieme čo mal robiť. Vieme čo máme robiť my?!

Turzovka, 28.7.2018