Ex 3, 13-20 Mt 11, 28-30 

Niečo zo života Platóna:

Hostil niekoľko priateľov v izbe, v ktorej mal pekné kreslá. Keď vošiel jeden z jeho návštevníkov ako obvykle extravagantný, neupravený, vyskočil na kreslá a vykrikoval: Šliapem po Platónovej pýche. On odpovedal: Áno, ale s väčšou pýchou priateľu. Mohli by sme asi aj dodať – so závisťou.

Pán Ježiš nám dnes odkázal: učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom. Kto bol pokornejší v úvodnom príbehu? Vychádza nám to na Platóna. Ale to je iba hádanie. Ježiš hovoril o pokore srdca. Nie ako sa kto javí navonok, aj keď pokora srdca sa prejavuje navonok. Klaďme si v tejto problematike presnejšie otázku: Kto mal pokornejšie srdce? Kedy máme my pokorné srdce?

Skúsme sa testovať na základe príbehu filozofov. Platón mal určitý prepych. Ak na tom nelipol, mal štandard a nie na úkor iných, ale preto aby sa tam dobre cítili jeho priatelia, nemusel byť vôbec nadutý a pyšný. Možno ten extravagantný, chudobný (možno navonok) kolega, mohol mať v srdci viac pýchy ako Platón.

Pokorné srdce má ten, kto má v duši pokoj. Preto Pán Ježiš povedal: nájdete odpočinok pre svoju dušu. Zas podobne pokračujme v analýze: Ktorý z týchto dvoch filozofov mal v duši pokoj?

Pokore srdca sa musíme ucíť. A to je nakoniec výzva Pána Ježiša. Vidíme to v živote sv. Faustiny. Píše o tom ako veľmi ju bolelo a musela sa obetovať, že nemohla prejaviť city k Ježišovi, ktorý sa jej zjavoval, pri spoločných modlitbách. Pánu Ježišovi sa to páčilo, že ostala „normálna“. Ničím nevybočovala z normálneho života sestier. Svoje zjavenia napísala až z poslušnosti k spovedníkovi. Niečo podobne badáme aj u sv. Margity z Alacoque, ktorú považovali sestry za veľmi „nešikovnú.

Pokora srdca je v srdci!

Turzovka, 19.7.2018