Oz 11, 1. 3-4. 8e-9, Mt 10, 7-15

Pred dvoma rokmi som v súvislosti s dnešným čítaním hovoril o tom, že existencia Židovského národa je zázrak.(Viď link nižšie).

Boh ostáva verný a to čo sľúbil Abrahámovi a jeho potomstvu, to plní. Ochraňuje tento národ aj keď sa spreneveril a neprijal Ježiša Krista.

Boh je verný aj k tým, ba ešte viac (ak sa to dá z pohľadu Božieho povedať), ktorí prijali Pána Ježiša. Sľúbil, že bude s nimi do konca sveta. Ježiš povedal svojim apoštolom: „Choďte a hlásajte: ‚Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.“ Tak ako bol a je so starozákonným ľudom, tak je aj s novozákonným ľudom – Cirkvou.

Je s Cirkvou ako spoločenstvom, ale je aj s každým človekom, ktorý v neho verí, a dokonca aj s tým ktorý ho odmieta. Plní to čo povedal v jeho mene prorok Ozeáš: Nebudem konať v zápale svojho hnevu, nezničím zase Efraim, veď som ja Boh, a nie človek, som Svätý uprostred teba, preto neprídem s hrozbami.“

Ani nemusím písať, že ako vďaka za starostlivosť Božiu, by mala byť snaha šíriť meno Božie. Mala by to byť úplná samozrejmosť. Pripomeňme si to známe: Ak dáš niekomu 100 €, nemáš ich. Ak niekomu poradíš, prejavíš mu službu, tvoja vedomosť láska, ostane. Nestratí sa, zväčší sa. Ak niekoho učíš, tie vedomosti nestratíš. V duchovnej oblasti dávať, znamená získavať. Šíriť vieru, znamená obohacovať sa vo viere.

Ostáva nám jedno; prosiť: Bože, obnov nás, rozjasni svoju tvár a budeme spasení (dnešný refrén).

Turzovka, 12.7.2018