2 Tim 1, 1-3. 6-12 Mk 12, 18-27 

Saduceji, ktorí prišli za Ježišom s absurdný príbehom, mali v čase Pána Ježiša rozhodujúci náboženský a politický vplyv.

Názov mali od mena Achibotovho syna Sadoka, veľkňaza za vlády kráľa Dávida. Počas vlády jeho syna Šalamúna začala ich dynastia. Na konci druhého storočia pred Kristom došlo k odlíšeniu Sadokovcov a Saducejov. Sadokovci odišli na púšť, kde chceli udržiavať vernosť Mojžišovmu zákonu. Saduceji sa usilovali udržať dynastiu politickým spôsobom a čiastočným akceptovaním helenistickej kultúry (kolaborovaním s ňou?). V židovskej spoločnosti boli kňazskou aristokraciou a k rímskej nadvlády mali dosť pasívny postoj. Keď Jozef Flávius chce priblížiť saducejov Rimanov, tak ich pripodobňuje epikurejcom.

Saduceji kult Boha vnímali ako úctu pozemským vládcom. Popierali riadenie Božie. Boli fatalisti. Udalosti človek prežíva nezávisia od Boha. Boh je síce v chráme (veď saduceji boli kňazi), ale nezaujíma sa o ľudské činy. S tým súviselo aj odmietanie posmrtného života.

Podľa Tertuliána bolo príčinou ich diskusie s Ježišom zničiť učenie o zmŕtvychvstaní. Ježišovo zmŕtvychvstanie však bolo konečnou skúškou božstva Krista pred omylom saducejov, ktorí neprijímali možnosť vzkriesenia. Hieronym argumentuje, že Boh nie je Bohom tých, ktorí nie sú, ktorí sú v tme a nevstanú z mŕtvych. Boh nepovedal: „Ja som bol“, ale „Ja som“. On je Bohom tých, ktorí sú, ktorí žijú.

Uvedomujeme si, že Boh je Bohom života! Dáva nám tento život a ponúka nám ho stále. Aj po odchode z tohto sveta.

Turzovka – Dom sv. Jozefa, 6.6.2018