Sk 13, 13-25, Jn 13, 16-20

Vo svete aj u nás letí teambuilding.

Je to zážitkový tréningový model, počas ktorého sa na báze priateľstva, cielených aktivít, vzájomnej spolupráce a spätnej analýzy buduje funkčný, synergický, efektívne fungujúci tím. Školitelia presviedčajú záujemcov, že vďaka teambuildingu sa jednotlivci učia vymaniť sa z pocitu obmedzenia, dosiahnuť novú úroveň v osobnom a profesionálnom živote, eliminovať prekážky spomaľujúce ich rast, obohatiť svoje vodcovské a komunikačné schopnosti, rozvinúť nové schopnosti riešenia problémov a zvýšiť vzájomnú dôveru. Kurzy ponúkajú najmä podnikom a sľubujú zvýšiť produktivitu práce.

Dnes máte duchovnú obnovu. Táto akcia by mala pomôcť k vášmu osobnému rastu, tiež utužiť kolektív, urobiť vaše spolužitie radostnejšie. Aj práca, ktorú tu vykonávate a v ktorej strávite veľkú časť života, by mala obohacovať vás i tých pre ktorých to robíte. Ako na to?

Pavol a jeho spoločníci ... šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“ Pavla, ktorého poznali ako učiteľa zákona, žiaka slávneho Gamaliela a pravdepodobne nevedeli o jeho konverzii na kresťanstvo, požiadali o povzbudivé slovo. My sme sa tu zišli aby sme sa povzbudili a tým obnovili – načerpali nové sily a energiu do života.

Čo tu máme na povzbudenie?

Čo mal Pavol na povzbudenie? On hovoril o tom, že Boh dal podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. Zdá sa, že prítomných to nepovzbudilo. Keď čítame príbeh z Pizidie ďalej (13, 44-52) dozvieme sa, že Židia... plní žiarlivosti rúhavo odporovali tomu, čo hovoril Pavol. Preto sa apoštol obrátil k pohanom a hlásal im radostnú zvesť. Keď to počuli pohania, radovali sa a oslavovali Pánovo slovo. Židia Pavla a Barnabáša vyhnali, ale učeníci boli naplnení radosťou a Duchom Svätým.

V Pizidii to iste slovo spôsobilo žiarlivosť a nenávisť, ale i radosť. Čo robiť, aby dnešná duchovná obnova bola pre nás premáhaním žiarlivosti a naštartovaním na radostnú cestu života?

Kto žiarli a potom nenávidí? Ten, kto po niečom túži a nemá to čo má iný. Duchovné dary môže mať však každý. Boh je nekonečný. Môžeme to prirovnať takto: Ak dáš niekomu 20 € tak ich nemáš. Ak niekomu prejavíš službu lásky, má ju objekt tvojej lásky a ešte rastie aj tvoja láska.

V Evanjeliu sme počuli: Keď Ježiš umyl učeníkom nohy. Slúžil. Ak ho budeme nasledovať, nebude nám chýbať radosť, nebudeme žiarliť, nebude v nás nenávisť. Pán dodal: Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte. Sv. Kasián nás k tomu konaniu povzbudzuje takto: V cnosti musíme vytrva­le pokračovať a nikdy neprestávať. Namáhať sa musíme stále, aby sme nespozorovali úbytok v tom okamihu, keď sa zastavíme. Duch totiž nemôže zostávať na mieste, nepocítiť prírastok alebo úbytok. Nezískavať znamená stra­tiť. Ak prestane túžba polepšiť sa, už tu je nebezpečen­stvo úpadku. Práve duchovná obnova nám v tom môže pomôcť.

Sv. Bernard hovorí svojmu spolubratovi, ktorý dokazoval, že už je spokojný so svojím spôso­bom života a po ničom ďalšom netúži: Mníchu, nechceš ísť dopredu? - Nie. - Chceš ísť dozadu? - Nie. - Tak čo vlastne chceš? - Chcem už byť takým, akým som, ani lepším, ani horším. - To však hľadáš niečo, čo je von­koncom nemožné. Vari môže niečo na tomto svete zo­stať, aby to nepodliehalo stálej zmene, okrem Boha, u ktorého niet ani tieňa premeny?

Sv. Gregor Veľký používa prirovnanie s loďkou v rie­ke, ktorú hneď unáša prúd naspäť, keď plavec prestane veslovať.

Keby vtedy poznali bicykel určite by povedali: Na bicykli ostávaš dovtedy, kým ideš. Akonáhle zastavíš, padáš.

Alfons Rodríguez (1533-1617) povzbudzuje tých, ktorí sa dostali na plytčinu náboženskej horlivosti: „Bežali ste dobre. Kto vám zabránil, aby ste už nešli za pravdou? Začal si svoju cestu na počiatku dobre, zastavil si sa v cnosti... Myslíš si, že už si na to dosť starý, že si unavený a že ti stačí, čo máš? Poohliadni sa, vstaň a poď, pretože máš pred sebou ešte dlhú cestu. Dostaneš sa ešte do mnohých okolností, keď budeš potrebovať viac poko­ry, väčšiu trpezlivosť, viac vlády nad sebou a umŕtvenia pre pozemské veci. V tom čase, keď bude núdza najväč­šia, naraz pocítiš svoju úbohosť a zaostalosť.“

Židia v Pizidii, a nielen v nej, zastali. Domnievali sa, že už nemusia ďalej poznávať a duchovne rásť.

Ešte jedna poznámka ako na to. Viktória Montana vo svojej asketike (Dom na skale) píše: Venovať všetok čas Bohu ráno jedným vzdychom a potom ho premárniť leňošením, zbytočnosťami, odsúvaním povinností, odmietaním služby je čosi podobné, ako darovať niekomu cukríky a hneď mu ich zjesť. Je to vlastne znesvätenie toho, čo človek chcel vyčleniť, teda zasvätiť Bohu. Teda, dať aj pri dnešnej obnove Bohu všetko, ale neostať pri tom.

Nie sme tu pred Bohom sami. Sme tu v kolektíve. Máme tu duchovný teambuilding. Povzbuďme sa spoločnou snahou a modlitbou k tomu, aby sme duchovne rástli, utužili kolektív, urobili spolužitie radostnejším. Aby práca, ktorú tu vykonávate a v ktorej strávite veľkú časť života obohacovala vás i tých pre ktorých to robíte. Trochu vieme ako na to.

Turzovka - Dom sv. Jozefa, 26.4.2018

Úvahou nad dnešnými čítaniami môžete nájsť i na: http://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/341-stvrtok-po-4-velkonocnej-nedeli