Sk 9,1-20, Jn 6,52-59 

V jednej televíznej relácii riešili otázku, prečo sú obľúbené plytké osoby.

Uvažoval som nad tým, či je to skutočne tak. Na myseľ mi prišli dvaja spolužiaci z deviateho ročníka ZŠ. Prišli medzi nás počas školského roka z inej školy. Neskôr som sa dozvedel, že to bolo preto, lebo im v škole, ktorú dovtedy navštevovali hrozili postihy. V našej triede ich mnohí obdivovali a mnohých strhli k zlému.

Nebadáte to aj u politikov? Lídri nie sú v mnohých prípadoch na výške intelektuálnej, ani morálnej. Ponúkajú jednoduché riešenia a história nám ukazuje, že strhli mnohé národy do tragédie. Často to boli až psychopati. Možno im dať prívlastok „ plytké osoby“.

Pán Ježiš tiež strhol mnoho ľudí. Niekedy to boli masy, ktoré ho po rozmnožení chleba chceli urobiť kráľom. Keby ostal pri tom bolo by to v štýle spomínaných „plytkých ľudí“. Ježiš mal však nároky a nehovoril a nekonal to, čo očakával ľud a za čo by ho chválili. Veď hovoril štýlom: ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život.

Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život a ja ho vzkriesim v posledný deň. Lebo moje telo je pravý pokrm a moja krv je pravý nápoj.

Kto je moje telo a pije moju krv, ostáva vo mne a ja v ňom. Jedna veta náročnejšia a ťažšia ako druhá.

Je pravdou, že mnohí vladári – najmä v staroveku sa stotožňovali s božstvami. Ale pred Židmi povedať: Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa – to je na kameňovanie.

A povedať: Toto je ten chlieb, ktorý zostúpil z neba, a nie aký jedli otcovia a pomreli. Kto je tento chlieb, bude žiť naveky, to je tak neslýchané. Bola to len silná osobnosť Pána Ježiša, že ho nekameňovali. Ale aj tak mnohí z Ježišových učeníkov povedali: „Tvrdá je to reč! Kto to môže počúvať?!“ – ako budeme počúvať zajtra a opustili ho. A dnes sme počuli: Židia sa hádali medzi sebou a hovorili: „Ako nám tento môže dať jesť svoje telo?!“

Pán Ježiš išiel vždy do hĺbky a bol náročný. Tak je tomu aj teraz.

Turzovka, 20.4.2018