Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Ex 32, 7-14, Jn 5, 31-47

Na biológii sme sa učili, že príroda nemá rada skoky.

Môže byť. Aj v prírode sú veľké zlomy ako je výbuch sopky, zemetrasenie, búrka. Je to však vyvrcholenie niečoho čo zdĺhavo vznikalo. A po kataklizme sa to opäť upokojuje.

Ako je to s človekom? Myslím, že podobne. V prvom čítaní sme počuli: Pán povedal Mojžišovi: „Choď, zostúp, lebo tvoj ľud, ktorý si vyviedol z egyptskej krajiny, sa skazil. Veľmi rýchlo odbočili z cesty, ktorú som im určil.

Veľmi rýchlo odbočili z cesty... Bol to „skok“? Nebolo to v tomto ľude? Veď v Egypte Mojžiša posielali späť, chceli aby ich nechal v otroctve. Po exite keď videli ako sa k ním blíži mračno egyptského vojska reptali. Tak isto potom a často. Stále smútili za egyptskými hrncami s rybami, cibuľou a kôprom.

Všimnime si príbeh farizejov (možno všeobecne Židov), o ktorých je monológ Pána Ježiša v dnešnom evanjeliu:

Vy ste poslali k Jánovi a on vydal svedectvo pravde. 

Vy ste nikdy nepočuli jeho (Boží) hlas, ani jeho tvár ste nevideli a jeho slovo neostáva vo vás, lebo neveríte tomu, ktorého on poslal. –

Skúmate Písma, lebo si myslíte, že v nich máte večný život, a práve ony svedčia o mne. Lenže vy nechcete prísť ku mne, aby ste mali život.

Neverili ani Jánovi Krstiteľovi, nepočúvali Boží hlas (svedomie?), skúmali Písma tak ako im vyhovovalo.

Preto im Pán povedal: Keby prišiel niekto iný v svojom vlastnom mene, toho by ste prijali. Ako môžete veriť vy, ktorí sa navzájom oslavujete, a nehľadáte slávu, ktorú dáva len Boh?!

Upadnutia do hriechu u nich, neboli skoky. Môžete namietať, že u svätcov, ktorí sa obrátili k Bohu boli skoky, dokonca skoky nahor. Aj mne to napadlo. Zoberme známy príbeh o Pavlovi. Obrátil sa hneď. Veď na ceste do Damasku hovorí: Pane čo chceš, aby som urobil? Nebolo to však vyvrcholenie jeho neistoty, hľadania pravdy. Bol vášnivý hľadač pravdy. Možno preto bol taký fanatický, lebo nebol istý. A potom bol mesiace na púšti, kde meditoval, kde sa modlil, dá sa povedať - „obracal sa“. Alebo Ignác z Loyoly: Pomaly si pri čítaní kníh ukladal v hlave myšlienky, tridsať dní meditoval, aby sa rozhodol robiť všetko na väčšiu česť a  slávu Božiu. Nik nebol naraz svätý.

Napadá mi jeden argument z experimentov Břetislava Kafku. V čase keď bola hypnóza hitom, mnohí tvrdili, že pod jej vplyvom môže niekto vykonať zločin. Zhypnotizoval mladíka, ktorý mal morálne zásady, dal mu do ruky nôž (čo v skutočnosti bol kúsok dreva) aby zavraždil človeka v kúte (to bol sporák). Ten zobral „nôž“, urobil krok... a odmietol. Keď urobil tento pokus na kriminálnikovi, ten sa na sporák vrhol. Neviem nakoľko je možne tomuto experimentu dôverovať, ale súhlasil by som s jeho argumentáciou.  

Nehovorme „upadol som do hriechu“!:

 Ak niekto „vybuchne“ a nakričí na niekoho tak preto, lebo má v srdci hnev a potreboval len „rozbušku“.

Ak sa niekto opije, tak nie preto, že „upadol medzi lotrov“ (ako sa niekto takto a podobne vyhovára), ale preto, lebo je alkoholik, ináč by to zvládol.  

Ak je niekto neverný, tak nie preto, lebo bol „zvedený“, ale preto, že už „scudzoložil vo svojom srdci“.

Ak nieto ohovára, tak nie preto, že prišla suseda a „pohovorili sme kdečo“, ale preto, že nemal lásku k tomu, ktorého ohováral. Ináč by sa ho zastal...

Príroda nemá rada skoky. A nie sú ani v našej duši.

Turzovka, 15.3.2018