Rim 12, 5-16a, Lk 14, 15-24

Keď čítam dnešné evanjelium, vždy si spomeniem na jeseň roku 1990.

Blahoslavený pápež Ján Pavol II. v tom roku začal duchovnú prípravu na jubilejný rok 2 000. Preto pozval 5 000 kňazov z celého sveta na týždňové duchovné cvičenia, aby sa najskôr oni obnovili. Pán biskup Rudolf Baláž vybral zo svojej diecézy 6 kňazov. Medzi nimi bol a terajší náš biskup Tomáš Galis a mal som tu česť byť tam aj ja. Prednášky mali rôzne osobnosti medzi inými Matka Tereza, Helder Camara, kardinál Tomko...

V aule Pavla VI. dostala priestor aj pantomíma z Cypru. A práve ono hrali scénku inšpirovanú dnešným evanjeliom. Veľmi pekne vyjadrili pochmúrnosť odmietajúcich a radosť tých čo sa zúčastnili na svadobnej hostine. Na záver sa aktéri rozbehli medzi nás s balónikmi a kdejakými ozdobami a vytvorili radostnú atmosféru. Všetci sme sa tešili ako malé deti. Až tak, že si to pamätám po 27 rokoch (na rozdiel od prednášok).

Pre dnešok mi z toho vychádza prečo si ľudia vyberajú pochmúrnosť a nie radosť?

Tu je problém v tom, že tí z podobenstva za radostnejšie považovali „vytešovanie“ sa z poľa, skúšaní volov, byť s manželkou... Svadba im bola ukradnutá!

Čo s tým? Pozrieť si pole, nie je zlé, orať - skúšať voly tiež nie, venovať sa manželke, vôbec nie.

Ak by im svadba prinášala väčšiu radosť – šli by. Tak môžeme vnímať odmietajúcich z podobenstva. Je to len o tom – vybrať radostnejšie? Sú aj povinnosti!

To bola (povrchná) analýza podobenstva. Len preto nám ho však Pán nerozpovedal. Skúsme sa zamýšľať nad jeho odkazom pre nás. Sme pozvaní na hostinu. Môžeme tým myslieť sv. omšu a v konečnom dôsledku večnosť. Nemusíme to deliť, lebo účinná účasť na sv. omši nás posúva do večnosti.

Možno nechápeme veľkosť sv. omše (preto som o nej mával farské katechézy) a nevieme si predstaviť radosti s Bohom vo večnosti. Každý z nás si je však vedomý povinnosti vďačnosti voči Bohu a potrebe žiť s nim.  

Televízia Lux odvysielala viackrát dokument o pánu kardinálovi Jozefovi Tomkovi. Pán kardinál sa tam vyjadril, že najdôležitejšie v živote je mať vieru vo večnosť.  Ak verím vo večnosť, tak tomu prispôsobím časnosť.

Z toho by pre nás, v súvislosti z dnešným evanjeliom, mohol byť tento odkaz: Tak pracuj, tak ži v rodine, aby si mohol byť účastný hostiny večných radosti.

V Evanjeliovom verši sme počuli: Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním, hovorí Pán. Teda Pán nám v tom pomôže, keď to od nás žiada.

Turzovka Dom sv. Jozefa, 7.11.2017