Ex 11, 10 – 12, 14, Mt 12,1-8

Niekde som čítal príslovie: Aká nedeľa taká smrť!

Možno ste ho nik nepočuli, lebo nezľudovelo - takže  to vlastne príslovie nie je?! Je totiž dosť zložité a „zbožné“ (a myslím poľské).

Ako prežíva sviatočný deň (sabat) P. Ježiš? Ako sme počuli je na ceste, pracujú pre iných tým, že ohlasujú Božie kráľovstvo. Farizeji mu vyčítajú: „Pozri, tvoji učeníci robia, čo neslobodno robiť v sobotu.“ Nevyčítajú trhanie klasom z cudzieho pozemku – orientálna pohostinnosť to dovoľovala, ale že to robia v sobotu – sviatočný deň.

Neodzrkadlilo sa to aj pri Ježišovej smrti? Ježiš zomiera pre ľud. Má tam aj farizejov, ktorí ho podkušiavajú: Ak si Boží Syn zostúp z kríža (Mt 27,40). Tak ako ho pokúšali často kvôli sobote.

Rovnako dopadli aj apoštolovia. Obetovali sa pre spásu iných, boli prenasledovaní a mnohí umučení.

Viem, že to je málo prirovnaní pre skúšku správnosti príslovia: Aká nedeľa taká smrť! Skúsme ho však aplikovať na seba. Iba človek totiž dokáže svätiť. A práve svätenie nedele (sviatkov) môže zjednocovať rodinu, vytvárať v nej dobrú atmosféru a tým dobré, trvalé vzťahy.

Ako prežívame nedeľu? Ak ju prežívame v rodine, tá sa utužuje. Rodina nás nenechá a zomrieme v jej kruhu. Ak však rodina nesvätí, jeden ide za prácou, iný športom, zábavou..., nenájdu si čas aby s nami trávili posledné chvíle života s chorým a umierajúcim. V takej rodine chýba cit spolupatričnosti.

Ak svätíme nedeľu s Bohom a v kostole, budeme zaopatrení, budeme pod ochranou Božou. Sviatočný deň je tu pre človeka.

U Ježiša je v popredí vždy človek. Ježiš je tu pre človeka.

Aj svätenie nedele je nielen na oslavu Boha, ale aj pre dobro človeka

 Podvysoká, 21.7.2017