Ex 34, 29-35 , Mt 13, 44  – 46  

Na Mojžiša sa nemohli pozerať pre jas jeho tváre, lebo držal dve tabule svedectva.

Mojžiša si nesmierne vážili aj ďalšie generácie. S bázňou a až puntičkársky dodržiavali aj jeho spoločenské a hygienické predpisy (viď farizeji).

Už som chcel povedať, že dnešnej generácii chýbajú pojmy Mojžišových súčasníkov, ako: Vznešenosť, velebnosť, majestátnosť. Ani nevieme čo si pod týmito slovami predstaviť. Zdá sa, že mala s tým problém i generácia Pána Ježiša.

Ježiš im dával omnoho viac ako tabule svedectva. Čítali sme, že im ponúkal Božie kráľovstvo. V prvom podobenstve dokonca stačilo oba pracovať – teda čestne niečo robiť, v druhom vedieť sa zriecť pre dôležitejšie veci. Nemali záujem.

Ako som spomenul, my tiež nevieme oceniť hodnotu a vznešenosť Ježiša Krista a toho čo nám ponúka – Božie kráľovstvo.

Začnime úctou. Mať úctu k Božiemu slovu. Viete prečo stojíme pri čítaní evanjelia, prečo kňaz pobozká evanjeliár?

Pokúsme sa uvedomiť si veľkosť príchodu Pána Ježiša pri Anjel Pána. Kedysi sa pri modlení: A Slovo sa telom stalo, pokľaklo. Uvedomme si tie slová s úctou voči tomuto tajomstvu.

Máme tu Eucharistiu. Sv. Augustín v tej súvislosti napísal: Spasiteľ, aby mocnejšie zdôraznil vznešenosť tohto tajomstva, chcel ho ako posledné vtlačiť do sŕdc a pamätí učeníkov, od ktorých mal odísť na utrpenie. Nevedie nás to k úcte, že Ježiš sa nám dal v čase, keď už vedel, že bude umučený?

Odkrývajme ten veľký poklad, ktorý máme na dosah ruky! Je tu niečo viac ako priniesol Mojžiš.

Dom sv. Jozefa, 2.8.2017