Iz 2, 1-5, Mt 8, 5-11
Advent – čo vám napadne?
Veniec, predvianočný zhon, ochladenie, vianočná reklama...
Sv. Karol Boromejský hovorí o advente toto
Milovaní, toto obdobie je také chýrne a slávnostné, že Duch Svätý o ňom hovorí: Čas milosti, deň spásy, pokoja a zmierenia. Je to čas, ktorý toľkými vytrvalými modlitbami a vzdychmi túžobne privolávali dávni patriarchovia a proroci, čas, ktorý spravodlivý Simeon s veľkou radosťou uvidel a Cirkev dodnes slávnostne prežíva...
Cirkev slávi toto tajomstvo každý rok, a tak nás vedie k tomu, že si máme znova pripomínať tento veľký prejav Božej lásky k nám. A ešte nás poúča, že Kristov príchod neosožil len tým, čo žili v tom čase, ale až podnes máme všetci účasť na jeho sile, ak sme ochotní – prostredníctvom svätej viery a sviatostí – prijímať milosť, ktorú nám on zaslúžil, poslušne sa poddávať jej vplyvu a viesť mravný život.
Čo nám o tom hovorí dnešné Božie slovo? Pán za svojho prvého príchodu povedal: Prídem a uzdravím ho.
Potrebujeme uzdravenie? Možno si povieme: Iní to potrebujú. Ale ja?! A tu sa to láme, teda ukazuje potreba adventu.
Ježiš prišiel pre tých, ktorí potrebovali uzdravenie. Stotník sa nepovažoval za hodného. To nie je prekážka – ak si to človek uvedomí. Ježiš neuzdravil farizejov, ktorí si mysleli akí sú dokonali a iste stotníkom opovrhovali.
Uvedomiť si potrebu uzdravenia, to je asi najpotrebnejšie. Ako to dosiahnuť?
Poznáte to? K pustovníkovi príde turista a pýta sa aký je zmysel jeho života v samote. On práve čerpá vodu zo studne. Povie mu pozri sa do vody. Nič nevidím, iba sčerenú hladinu. Odniesol vodu a potom mu povedal aby sa šiel pozrieť do vody. Videl seba.
Advent – napadne nám mnoho povinnosti a zhon. Asi je potrebné bojovať o pokoj a čas pre seba.
Turzovka, 1.12.2014