Sk 15, 22-31, Jn 15, 12-17
Za totality boli kňazi pozývaní na ONV na novoročné stretnutie s predstaviteľmi okresu.
Tak sme sa kedysi dávno stretli v Banskej Bystrici. Boli s nami aj predstavitelia evanjelickej cirkvi. Jeden z nich tam povedal: Nenávidím slovo láska. Zarazilo ma to a opýtal sa ho, prečo? Odpovedal: Lebo je zdevalvované. Pod tým slovom sa často myslí aj to, čo je hrubé sebectvo a pôžitkárstvo. Dá sa s tým súhlasiť? Vyberte si.
Láska má rôzne odtiene a rôzne formy. Začnime jej analýzu na základe dnešného Božieho slova.
Najskôr krátky komentár k prvému čítaniu pre vás, ktorí ste tu neboli každý deň. Kresťanmi (nasledovníkmi Ježiša) boli spočiatku len Židia. Precedensom bolo pokrstenie pohanskej rodiny v Joppe. Peter to urobil na základe Božieho zjavenia a musel sa dokonca aj on za to zodpovedať spoločenstvu v Jeruzaleme. Keď začal evanjelizovať Pavol s Barnabášom aj mimo Izraela, hlásal evanjelium síce najskôr v synagóge, ale ak ho tam neprijali, hlásal ho pohanom. Vzniklo napätie o dodržiavaní židovských zvykov, ktoré musel riešiť apoštolský koncil. Jeho výsledky sme počuli v prvom čítaní.
V čom sa tu prejavuje láska? Vo vzájomnom porozumení, chápaní, že kresťania z pohanstva nemôžu (nemusia) dodržiavať starozákonné obrady a zvyky... Pre Židov bolo odporné jesť krv zvierat (považovali ju za dušu - zjednodušene povedané).
Ak dokážeme tolerovať jeden druhého ako prví kresťania, zotrvávať v jednote, splníme príkaz lásky.
Príkaz lásky – viem, že mnohým sa to nepozdáva. Láska predsa musí byť plná citu, nadšenia a radosti. Ale to nechajme pre zaľúbených (,ktorí si myslia, že sa milujú – to je asi tá devalvácia lásky) a pre snílkov, či idealistov. Opýtajte sa matky, ktorá veľmi miluje dieťa, ako ju bolelo keď v noci vstáva 15 raz. Pre matku je to vtedy príkaz jej služby - materstva.
Preto Pán Ježiš hovorí: Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás. Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov. Áno, klásť život nie je také jednoduché, aby to zodpovedalo láske, akú si často vysnívame.
Pán nás volá dokonca priateľmi a kladie za nás život. Pokúsme sa to aspoň trochu premyslieť! Prídeme k záveru, že láska je úžasná vec, ale trochu, či dosť iná, ako si predstavujeme.
V utorok som počas cesty v aute zachytil, že v RTV sa hovorilo o právach dieťaťa. Napríklad, či musí písať úlohy, keď sa mu nechce a podobne. Jedná detská lekárka, ktorá má 20 ročnú prax hovorila, že teraz je to s deťmi v porovnaní spred desaťročím veľmi ťažké. Deti sú podľa nej nevychované. Keď od nich žiada otvoriť ústa, tak matka ich musí prosiť, vôbec ju nepočúvajú, začnú kopať, hádzať sa o zem... Je nerada ak sú s nimi matky, lebo tie ich „majú tak radi“, že nedovolia žiaden zákrok. Nedovolia ich očkovať, prepichnúť uši na náušnice, nie z dôvodu, žeby s tým nesúhlasili, ale preto, lebo „by ich to bolelo“ Je to láska k tým deťom? Chcú im dobro keď ich tak hýčkajú? (Používam toto slovo hoci slovenčinári píšu: V niektorých reklamných textoch si môžeme prečítať alebo vypočuť aj takéto vyjadrenia: nechajte sa hýčkať v príjemnom prostredí, budú vás hýčkať 24 hodín denne, vzácne ružové oleje hýčkajú vašu pokožku. Sloveso hýčkať však nepatrí medzi spisovné jazykové prostriedky, do reklamných textov, ale aj do iných prejavov sa dostáva pod vplyvom českých textov. V slovenčine namiesto neho máme slovesá maznať, rozmaznávať. Uvedené výpovede mali mať takúto správnu podobu: nechajte sa rozmaznávať v príjemnom prostredí, budú vás rozmaznávať 24 hodín denne, vzácne ružové oleje rozmaznávajú vašu pokožku).
Takže ani keď nás niekto hýčka (či rozmaznáva), to ešte neznamená, že nás má rád. Ak nám Pán Ježiš povedal toto vám prikazujem: Aby ste sa milovali navzájom, hovoril asi o inom.
Turzovka, 19.5.2017