Mal 3, 1-4. 23-24, Lk 1, 57-66

Miništrantov baví testovanie vedomosti. Preto im dávam rôzne otázky. A keďže niektorí majú prekvapujúco dobré vedomosti, je ťažko vymyslieť otázky, ktorú by nevedeli. Minulý týždeň som ich nachytal, keď som sa opýtal, ktorý prorok mal prísť pred mesiášom – teda Ježišom.

A práve o tom hovorilo dnešné prvé čítanie: „Hľa, ja vám pošlem proroka Eliáša, prv, ako príde deň Pána, veľký a hrozný. On obráti srdcia otcov k synom a srdcia synov k ich otcom, aby som nemusel prísť a postihnúť zem kliatbou.“

Pán Ježiš potvrdil Malachiášovo proroctvo slovami: Ba hovorím vám, že Eliáš už prišiel, no nespoznali ho a urobili s ním, čo chceli. Takisto bude od nich trpieť aj Syn človeka. Vtedy učeníci pochopili, že im hovoril o Jánovi Krstiteľovi (Mt 17, 12-13).

Tieto proroctva však znejú dosť „bojovo“, strašidelne.  Ježiš však prišiel ako ten, kto nalomenú trstinu nedolomí a hasnúci knôt nedohasí. To znamená v pokoji a trpezlivosti. Ale aj tak jeho pôsobenie ohromovalo silou.

Stretnutie s nadprirodzenom vždy spôsobuje určite chvenie a strach. Stretnutie s Bohom vyvoláva u človeka bázeň. Veď je to stretnutie Stvoriteľa so stvorením! Videli sme to pri zvestovaní u Panny Márie (anjel utešuje Pannu Máriu – neboj sa...)  ako i u Zachariáša. Dokonca aj u jeho susedoch: Všetkých ich susedov zmocnil sa strach a všade po judejských horách sa hovorilo o týchto udalostiach.

Boh však vždy v „hrôze“ dáva požehnanie. Dokonca i v treste. Čo poviete, bola nemota u Zachariáša tretom, alebo požehnaním? Mne sa zdá, že skôr to druhé. To čo konštatovalo dnešné evanjelium: Vtom sa mu rozviazali ústa a jazyk i prehovoril a velebil Boha – bolo dobrodením pre neho i okolie. Pre neho istotou, že sa mu pri službe v chráme zjavil Gabriel, nemusel potom nikomu nič vysvetľovať a pre okolie to bol znak Boží – tu sa niečo stalo.

A tak sme prišli k tomu starému známemu: Boh píše rovno i po krivých riadkoch. On aj zdanlivý trest, bolesť, utrpenie premieňa na dobro.

Turzovka, 23.12.2014