Uvedenie do bohoslužby:
Na začiatku bohoslužieb si prajeme, aby Pán bol s nami. Naplnenie toho dnes slávime. Uvedomujeme si totiž, že Pán Ježiš zostáva s nami v Eucharistii.
Pokorne teraz uznajme, ako málo myslíme na prítomnosť Pána Ježiša vo Sviatosti oltárnej.
Uvedenie do čítaní:
- Gn 14,18-20
O chlebe a víne ako obetných daroch pri bohoslužbe sa hovorí už v Starom zákone. Budeme o tom počuť v prvom čítaní.
- 1 Kor 11,23-26
Teraz poďme pozorne počúvať najstaršiu písomnú správu o slávení svätej omše - eucharistickej hostine.
- Lk 9,11b-17
Evanjelista Lukáš podáva správu o tom, že Ježišovi záleží na človeku. Dáva mu chlieb pre telo, aby naznačil, že môže dať i chlieb pre dušu.
EUCHARISTIA PRE VŠETKÝCH?
Dnešnému príhovoru som dal názov: Eucharistia pre všetkých? Prečo s otáznikom? Domnievam sa, že to netreba vysvetľovať. Dôkazom toho je aj naše spoločenstvo. Nie všetci pôjdeme na sv. prijímanie.
A mám to dať do širších súvislosti? V pondelok s členmi ekonomickej rady sme hovorili o tom koľko ľudí býva v jednom paneláku. Je ich viac ako v nejakej osada. Jedna členka poznamenala: Keby všetci prišli do kostola, tak by nám bolo beda. V tom zmysle, žeby sme sa tu nevmestili. Ja som poznamenal: Nám by bolo beda, všetkých by sme nedokázali vyspovedať.
Takže, sv. omša - eucharistia nie je pre všetkých. Prečo?
Český publicista Ladislav Simajchl píše: Pri kňazskej rekolekcii si posťažoval jeden spolubrat: Keby vstal z mŕtvych svätý Cyprián alebo iný z prvotnej cirkvi a prišiel by v nedeľu do nášho kostola, myslel by pri svätom prijímaní, že sa dostal medzi zločincov! Väčšina ľudí sú zrejme vrahovia, lupiči. Veď oni prišli na omšu ale nejdú k stolu Pána - a tak sa predsa správa len verejný hriešnik! Je pravdou, určitá, zanedbateľná časť nemôže ísť na sv. prijímanie z dôvodu nezriadeného života.
Drvivá väčšina tu nie je ale z iného dôvodu, ktorý sa dá vyjadriť slovom – ľahostajnosť.
Ako narušiť túto ľahostajnosť?
Predstavte si, že idete vrtuľníkom nad púšťou a vidíte tam potácajúcich sa a odpadávajúcich blúdiacich ľudí. Nik z vás, keby ste mali možnosť, neboli by ste ľahostajní k ich tragickej situácii.
Robil tak Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu. Bez toho aby to poslucháči žiadali, dal im chlieb.
Na druhý deň v Kafarnaume im dal prísľub chleba života. Prečo? Lebo videl ešte väčšiu – duchovnú biedu. Preto ustanovil pri Poslednej večery sv. omšu.
A tu sme pri probléme dnešnej slávnosti a vlastne dnešného človeka. Kto blúdi po púšti, uvedomuje si to – ak nie je v takom stave, že blúzni, vidí fatamorgánu. Zdravý človek cíti smäd a hlad.
Ako je to s duchovným hladom? Ak si neuvedomujeme potrebu Eucharistie, blúznime. Vidíme fatamorgány. A viete čo je to fatamorgána. Úžasne nebezpečný jav, ktorý zavádza unavených pútnikov po púšti. Iba skúsení sprievodcovia sa jej vedia vyvarovať! Predstavte si, žeby takéhoto sprievodcu nepočúvli cestujúci po púšti. Šli by za preludom a zahynuli. Oázu by totiž videli, ale do nej nevošli.
Domnievam sa, že v tej situácii s ocitol Pán Ježiš, keď kázal Židom. Tak sa cíti aj kazateľ a aj vy ak povzbudzujete svoje detí, vnukov a blízkych. Oni majú svoje preludy, halucinácie, sny a predstavy (fatamorgány).
Čo teda s tou väčšinou ľahostajných? Je to asi tak ako v jednej švédskej dedine, do ktorej pribehol klaun s prosbou, aby bežali do susednej dediny a pomohli hasiť šapito. Dedinčania sa mu smiali a zabávali sa na ňom. Smiali sa do popuku a uznanlivo prikyvovali ako dobre vie hrať, aby ich pozval do cirkusu. Prestali s tým keď videli dym. Bolo neskoro, po suchých obilných poliach aj ich dedinu zachvátil požiar.
Áno, aj my sa môžeme cítiť ako klauni, šašovia ak hovoríme o vážnych veciach a najmä o eucharistii. Je pravdou, že nám sa nesmejú, ale sú ľahostajní.
Ale začnime od seba. Uvedomme si, že tak ako potrebuje telo pokrm a nápoj – a dáva nám ich Stvoriteľ, tak potrebuje aj duša duchovný pokrm. A tým je Božie slovo a eucharistia.
A že ide o veľmi vážnu vec, vidíme z toho, že eucharistiu nám Pán dal v predvečer svojej smrti – ako duchovný testament, odkaz!
Turzovka, 26.5.2016