Uvedenie do bohoslužby:
Náš život je ohraničený zrodením a smrťou. Čo je za ním? Je smrť koniec bytia? Slovo Božie nás dnes povzbudzuje k viere v Život, ktorým je Kristus, v Ježiša, ktorý prekonal smrť.
Obráťme sa k tomuto darcovi života a zrieknime sa smrti hriechov.
Uvedenie do čítaní:
- 1 Kráľ 17,17-24
Prorok Eliáš vášnivo bojoval za vieru v jedného Boha, stvoriteľa sveta a darcu života. Neohrozene sa staval proti dobovej móde - kultu boha smrti, kanaanského Bála, ktorému obetovali aj deti. Prorok dokazuje, že Boh život dáva a zachraňuje.
- Gal 1,11-19
Pavol vie, že Kristovo učenie je Božieho pôvodu, že je to Zjavenie Božie. Počúvajme, ako o tom presviedča svojich skeptických poslucháčov.
- Lk 7,11-17
Na pozadí starozákonného rozprávania o Eliášovi sa v evanjeliu ukazuje, že Ježíš je vskutku Pán, Pán života a smrti, zvestovateľ Boha - milosrdného Otca.
MODLÁRI SÚČASNOSTI
Keď sa birmovancov alebo účastníkov inej katechézy pýtam, či poznajú modlárov, jednoznačne odpovedia, že nie.
Slovník vám napovie, že modlár je ten, kto uctieva modly, teda modloslužobník. A môže sa nám zdať, že takého skutočne nepoznáte.
Dovolím si oponovať. Všetci ich poznáte. Starí Gréci mali bôžika Dionýzosa a Rimania Bakchusa. História ich ctiteľov popisuje takto:
Tí, ktorí ich uctievali, sa oddávali divokým výstrelkom, pri ktorých odhadzovali zábrany i svoju obvyklú totožnosť. Tancovali s takmer nadľudským nasadením a pocitom posadnutosti, ako vyznávači, či dokonca dočasne vtelení bohovia. Nakoniec sa úplným vyčerpaním zrútili a zaspali tam, kde im nohy vypovedali poslušnosť.
Koľko takých poznáte... Vtedy si povedali: Ideme uctiť Bakchusa, dnes idú do krčmy.
Uctievali si tiež bohyňu plodnosti a krásy, Venušu. Jej svätyne boli vlastne verejnými domami. Koľko ctiteľov má dnes!
Gréci mali boha Narcisa – bol zaľúbený do seba. Splnila sa na ňom veštba, či kliatba: „Nech je navždy sám, zamilovaný sám do seba.“
Nedokázal nadviazať vzťah, videl len seba. Koľko ctiteľov má!
Dnes sme v prvom čítaní počuli o Eliášovi, ktorý vášnivo bojoval za vieru v jedného Boha, stvoriteľa sveta a darcu života. Neohrozene sa staval proti dobovej móde - kultu boha smrti, kanaanského boha Bála. Bálovi obetovali dokonca aj deti, aby ho uzmierili. Eliáš dokazuje, že Boh život dáva a zachraňuje, ako to potvrdzuje aj Pán Ježiš v evanjeliu.
Pristavme sa pri Bálovi, lebo aj dnes má veľa ctiteľov.
Za vlády Omriho, ktorý založil domácu dynastiu Omriovcov v Izraeli, prenikli do krajiny cudzie náboženstvá, v prvom rade kult boha Bála. Tohto boha uctievali v celom blízkovýchodnom starovekom svete. Podliehalo mu podľa jeho vyznávačov slnko a oheň, darúval šťastie a plodnosť vo vojne. Izraelský náboženský vodcovia, najmä Eliáš, bojovali proti kultu boha Bála. Odsudzovali hlavne ľudské obete, ktoré mu museli prinášať. Zaprisahávali národ, aby prestal s týmito zbytočnými obeťami a namiesto toho zachovávali prikázania pravého Boha.
Bálovi sa obetovali predovšetkým deti. Spaľovali ich v jamách alebo v rozpálených železných oltároch v tvare boha. Dieťa položili na ruky sochy (Molocha – aj tak ho volali) a vhodili ho pritom do útrob tejto pece. Výkriky obetí prehlušovali bubnovanie a zvuky píšťal. Boh Bál uprednostňoval šľachtických synov, ale tí sa obetovaniu snažili vyhnúť tak, že kupovali deti od chudobných ľudí. Tieto deti vyrastali u nich až do obetovania. Spaľovali aj vojnových zajatcov, pričom niektorých nechávali na žive na obety pred ďalšou vojnou, aby im Bál daroval ešte väčšie víťazstvo. Moloch bol nenásytný. Každé väčšie mesto malo svoje vlastné miesto určené na spaľovanie (tofet), na ktorom „deti prechádzali ohňom“. Ľudské obete boli bežné aj pri osádzaní základných kameňov. Staviteľ domu pochoval svojho prvorodeného syna pod prah, aby si pre budúcich majiteľov domu vyprosil od Bála požehnanie. Bál mal právo na tzv. prvé obete: prvé zrno pri žatve, prvý chlieb, prvé jahňa, prvé dieťa.
Pri osobitných príležitostiach sa Bálovi obetovali najkrajšie býky.
Prečo tak obšírne o tejto modle? Lebo tak, ako už spomínané modly, aj táto modla má svojich ctiteľov v dnešnej dobe. Viac, než si na prvý pohľad myslíme.
Najskôr poďme k tým najbolestnejším detským obetiam. Zaujalo ma pri popise bálovho kultu toto: Výkriky detských obetí prehlušovali bubnovanie a zvuky píšťal. Ľud sa tešil, zatiaľ čo deti umierali. Nie je to tak i dnes. Aby sa ľudia mohli tešiť, pri potratoch zomierajú deti, aby nerušili ich zábavu.
To je samozrejme extrémna podoba s kultom Bála. Poďme na rafinovanejšie nasledovanie. Bálovi obetovali deti, aby dosiahli úspech v živote, keď osádzali základný kameň domu. Koľkí obetujú svoje deti pre kariéru. Odmietajú totiž deti, aby mohli budovať kariéru, aby si mohli postaviť dom...
Keď pozeráme na demografickú krivku, tak dnešná doba je vlastne veľkým ctiteľom modly menom Bál. Napríklad na 62 dôchodcov bude v roku 2060 pracovať len 38 ľudí!
Eliáš bojoval proti Bálovi. Ukázal, že Boh nechce smrť detí, že je Bohom života, nie smrti.
Ako sa prejavil Pán Ježiš? V dnešnom evanjeliu sa mi páčilo: A Ježiš ho vrátil jeho matke. Vrátil vzkrieseného syna uplakanej matke.
To je pravý a ozajstný Boh. Prečo ho Židia neprijali? Na rozdiel od Molocha a iných modiel sa im zdal slabý, milosrdný. Bolo to pre nich pohoršenie – zomrel na kríži. Pre pyšných Rimanov bláznovstvo.
Boh je však Bohom života a milosrdenstva. Preto nechce aby zomierali deti, aby zomierali ľudia. Chce dať deti rodinám, chce, aby človek žil.
Turzovka, 5.6.2016