Prís 9, 1-6, Ef 5, 15-20, Jn 6, 51-58
Chlieb života a Eucharistia
Nezmýlil som nadpis? Nie je Chlieb života a Eucharistia (Sviatosť oltárna) jedno a to isté?
Je, aj nie je. Minulú nedeľu sme počuli ako Ježiš Kafarnaumčanom i nám povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“
Ježiš je chlebom života. Nie je len Eucharistia, teda sv. omša, sväté prijímanie. Je to jeho vtelenie, že sa stal človekom, jeho detstvo, jeho kázanie, zázraky... Celý Ježišov život je „chlebom života, ktorý zostúpil z neba“.
Je to aj Ježišovo učenie. Preto Ježiš učil a aj nás učí. Aj pre nás platí: „Všetkých bude učiť sám Boh. A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Všetkých bude učiť sám Boh.“
Skôr než prijímame Eucharistiu, musíme sa nechať poučiť Ježišovým životom. Nie je problém ísť na sväte prijímanie. Dôležitejšie a náročnejšie je prijať Pána Ježiša do svojho života. Nechať preniknúť svoj život jeho náukou, jeho postojmi. Preto Ježiš zdôraznil: „A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne.“ Skôr než prijmeme Pána Ježiša musíme sa nechať učiť - teda počúvať Božie slovo.
Dnes sme počuli: Ako mňa poslal živý Otec a ja žijem z Otca, aj ten, čo mňa je, bude žiť zo mňa.
Ako žil Ježiš z Otca? Tak, že plnil jeho vôľu. Volá: „Mojim pokrmom je plniť vôľu môjho Otca“. Nebolo to sväté prijímanie, ale zosúladenie sa s Otcom. K tomu dostávame možnosť aj my.
Vyjadrujú to Pavol v liste Galaťanom: „Už to nie som ja, ale žije vo mne Kristus (Ga 2, 20). A čo hovorí Apokalypsa podľa Jána: „Ak ma niekto z vás počuje klopať a otvorí dvere, vojdem k nemu a podelím sa s ním“ (Zj 3:20). A sám Ján v evanjeliu: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať a prídeme k nemu a urobíme si v ňom príbytok“ (Jn 14, 23)
K tomu nás vedie sv. omša. Preto sa delí na dve rovnocenné časti: Bohoslužbu Slova a Bohoslužbu obety. Máme stôl Božieho slova – ambón, a stôl Eucharistie - oltár.
Pán Ježiš má byť pre nás Chlebom života – ako vidíte nie je to iba Sväté prijímanie (Eucharistia). Eucharistia je zavŕšenie a zároveň pomoc na ceste do Božieho kráľovstva.
Potom to bude vidieť na našom živote. Potom budeme „chlebom života“ aj pre iných.
V podnikoch sa robí osobné hodnotenie pracovníkov. A pretože to má i dopad finančný, sleduje sa so záujmom. Prináša to samozrejme napätie a závisť medzi pracovníkmi.
Na jednom pracovisku dostala najvyššie osobné ohodnotenie pracovníčka, ktorá tam nastúpila pred necelým rokom. Z pozície vedúceho to bolo odvážne, zo strany pracovníčok to bolo pobúrenie. Prednosta oddelenia k tomu podal vysvetlenie:
„Ste tu v laboratóriu samé ženy. Počúvam, ako sa pri práci bavíte. Deň čo deň nemáte inej zábavy, než šíriť oplzlé posteľové historky i z vašich spalní. Myslím si pri tom s hrôzou, žeby moja dcéra nastúpila na toto miesto, dostala sa do tohto prostredia.
Pred rokom prišla medzi vás nová pracovníčka. Prácu robí dobre, správala sa k vám pekne, a nepočul som ju nikdy tak sprosto hovoriť, ako bežne hovoríte vy. Preto si zaslúži dobré osobné ohodnotenie.“
Na tvárach slečien a žien v laboratóriu sa striedali farby a nastalo veľké mlčanie.
Čo poviete, pre ktoré pracovníčky bol Ježiš Chlebom života, ktoré z nich chodili na sväte prijímanie? Neviem. V príbehu to nebolo povedané. Domnievam sa, že asi len pre tú, ktorá dostala odmenu, bol Ježiš Chlebom života! Možno bola len anonymná kresťanka.
Takže: Chlieb života a Eucharistia, nie je jedno a to isté!
Turzovka, 18.8.2024