Sk 2,14a.36-41, 1 Peter 2,20b-25, Jn 10,1-10
Drahí bratia, ak dobre robíte, a predsa znášate utrpenia, je to milosť pred Bohom.
Veď na to ste povolaní; lebo aj Kristus trpel za vás a zanechal vám príklad, aby ste kráčali v jeho šľapajach. On sa nedopustil hriechu, ani lesť nebola v jeho ústach. Keď mu zlorečili, on nezlorečil, keď trpel, nevyhrážal sa, to postúpil tomu, ktorý súdi spravodlivo. Sám vyniesol naše hriechy na svojom tele na drevo, aby sme zomreli hriechu a žili pre spravodlivosť. Jeho rany vás uzdravili. Veď ste boli ako blúdiace ovce, ale teraz ste sa vrátili k pastierovi a biskupovi svojich duší.
1 Pt 2,20b-25
„Kurz odvahy a nádeje“ v spoločnosti autora a adresátov Prvého Petrovho listu pokračuje v podobnom duchu ako pred týždňom. Aj dnes je hlavným motívom pohľad uprený na Krista, ktorý trpel za nás a zanechal nám príklad. Keď vyhľadáme úryvok vybraný do liturgie v kontexte celého listu, dozvieme sa však jednu nemálo prekvapivú skutočnosť. Výzva k nasledovaniu Kristovho príkladu tu má veľmi špecifických adresátov. Autor Prvého Petrovho listu sa v nej obracia na „sluhov“ (viď 1 Pt 2,18). Potom, čo im pripomenul, že sa majú podriaďovať nielen dobrým a miernym pánom, ale aj zlým, pričom si trúfa označiť nespravodlivé utrpenie za milosť, poukazuje na Kristov príklad a vyzýva ich, aby kráčali v Kristových šľapajach. Na prvý pohľad by sme si mohli povedať: Aha, bratia, ktorých autor listu oslovuje, sú teda akísi otroci a sluhovia, t.j. spoločensky nízko postavení obyvatelia Malej Ázie, ktorí prijali kresťanstvo a trápia sa s otázkou, ako ide dohromady kresťanská sloboda s ich spoločenskou neslobodou. Prvý Petrov list im ako útechu predkladá Kristovo nevinné utrpenie. V poriadku. Im to asi pomohlo, ale nás sa tieto veci už dávno netýkajú. Zrušením otroctva v západnej spoločnosti táto problematika úplne padla, a preto je daný úryvok z Prvého Petrovho listu už dávno pasé.
Na identifikáciu pôvodných adresátov úryvku, ktorý nám ponúka liturgia 4. veľkonočnej nedele (cyklu A), sa však dá reagovať ešte aj inak: Ak autor listu oslovuje ľudí v tak neutešenej situácii, ako je pozícia starovekých služobníkov či otrokov, a neváha dať im za vzor Krista a jeho utrpenie, a ak ešte aj po desiatkach storočí cirkev opakuje tieto slová v liturgii, potom si môžeme byť istí, že ani dnes neexistuje natoľko ťažká životná situácia, že by nebola posvätená Kristovým utrpením a osvetlená jeho víťazstvom. Okrem toho niet pochýb, že žiadny človek nie je tak bezvýznamný či nízko postavený, aby sa na neho nevzťahovalo vznešené povolanie kráčať v Kristových šľapajach.
Pozrite tiež:
Nedele Dobrého pastiera – iné cykly: