Iz 60,1-6, Ef 3,2-3a.5-6, Mt 2,1-12 

Veľmi oceňujeme prácu sprievodcov, najmä ak sme v krajine ktorej reč neovládame.

Taký sprievodca ukazuje ľuďom to, čo on už pozná, ale oni ešte nevideli a nepoznajú.

Traja králi prišli do Jeruzalema a hľadali informácie o tom, kde sa nachádza novonarodený kráľ Židov. Snáď dúfali, že nájdu nejakého sprievodcu, ktorý ich k nemu privedie.  Zatiaľ mali iba hviezdu a tá sa im stratila.

Sprievodcu nenašli, ale informácie dostali. Dali im ich židovskí učenci, ktorí poznali proroctvo Micheášovo, že Mesiáš sa narodí v Betleheme. Možno by sme si mysleli, že Herodes spolu s veľkňazmi a zákonníkmi mali mať radosť z toho, že sa narodil Mesiáš a mali ísť spolu s kráľmi do Betlehema, aby im robili sprievodcov a sami sa poklonili. Oni však sprievodcov robiť nechceli. Poznali Písma, ale im neuverili. Vedeli o Ježišovi, ale ho odmietli. Možno preto, že sa ich Boh neopýtal, či dovolia, aby sa Kristus narodil v Betleheme.

Keby za nami dnes prišli ľudia, ktorí by sa pýtali na Ježiša, kde by sme ich poslali? Do kostola? Na faru? Do nejakého kláštora? K nejakej zbožnej duši vo farnosti? Alebo by sme im urobili sprievodcov?

Priviesť ľudí dnes ku Kristovi znamená pre nás ukázať im Krista v našom živote. Nie posielať, ale svedčiť. Dokázali by sme to?

Vo francúzskom meste Lens sa v minulosti starosta mesta aj so svojimi poslancami rozhodli navštíviť nemocnicu na liečbu rakoviny. Keď vstúpili do prvej sály a videli tam nakazené tváre, bolo im ťažko na žalúdku a ponáhľali sa, aby čím skôr z nej vyšli. Ale zdravotná sestra ich zaviedla do ďalšej sály, kde boli chorí ešte hroznejšieho výzoru. Starosta a poslanci ešte rýchlejšie prebehli cez sálu. No sestra im otvorila dvere do tretej sály, kde ležali tí najťažší pacienti. Všetci zalamovali rukami a vyťahovali rýchlo vreckovky a začali si zapchávať nosy, lebo zápach bol taký silný, že pôsobil na celé nervstvo. Na konci ich sestra zaviedla do priestorov, kde ležali tí zomierajúci, ktorí sa už rozpadávali. To bolo natoľko hrozné, že ich zalial studený pot.

Keď sa potom ocitli na čerstvom vzduchu a prišli k sebe, spýtal sa jeden z nich sestry: A odkedy ste tu sestrička? ”Ešte niekoľko mesiacov a bude to 40 rokov”, odpovedala. Potom im otvorila ešte aj piatu miestnosť. Bola to kaplnka, kde sestry prichádzali k živému sviatostnému Ježišovi a modlili sa. On im dával silu, aby obetavo zvládli pomoc postihnutým na rakovinu.

Vidíte, akým spôsobom môžeme priviesť ľudí ku Kristovi? Len tak, keď im ukážeme obetavosť, ktorá má základ v Kristovi. 

Nemôžeme byť všetci turistickí sprievodcovia. Môžeme byť však všetci sprievodcovia, ktorí privádzajú ľudí ku Kristovi. K tomu sa nepotrebujeme učiť cudzie jazyky a cestovať po svete. Stačí nám, keď sa naučíme reč lásky a ostaneme doma. Keď nám potom Boh niekoho pošle, aby sme ho priviedli ku Kristovi, tak to dokážeme.

Turzovka, Dlhá, 6.1.2023