Múd 9, 13 – 18, Film 0b - 10. 12 – 17, Lk 14, 25 - 33
Išli s ním veľké zástupy.
Tu sa obrátil a povedal im: „... ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom.“
Istoty
Išli s ním zástupy... povedal: „ak niekto prichádza...“ – Ježiš sa obracia na zástupy a predsa oslovuje poslucháčov v jednotnom čísle.
Na ceste za Kristom sa nedá nechať sa niesť davom. Za ním musí ísť každý z vlastného rozhodnutia. A toto rozhodnutie ovplyvňuje celý život človeka, dotýka sa i tých najosobnejších sfér (a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj svoj život...).
Kto sa rozhodol nasledovať Krista, musí opustiť všetky istoty, aby hľadal svoju Istotu iba v Ňom. Ten, kto nehľadá svoju definitívnu oporu v otcovi, matke, bratovi, sestre, žene, mužovi..., patrí práve medzi „chudobných a mrzákov, slepých a chromých“, o ktorých píše Lukáš (14,21), že sú pozvaní na Pánovu hostinu. Ba viac, oni sami sa stanú matkou, bratom, sestrou (Mt 12,50) vteleného Božieho Slova.
Ich život bude ako „mesto na návrší“ ako „lampa na svietniku“ (Mt 5,14-15) a ako veža, ktorú všetci vidia a všetkým ukazuje smer. Obyčajne, kto stavia vežu, prepočítava náklad a počíta, čo má. Kto však stavia vežu zo svojho života, musí počítať, čo nemá – t.j. čoho sa dokáže vzdať. A ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže... (túto vežu dostavať).
Pozri tiež: