Gn 18,20-32, Kol 2,12-14, Lk 11,1-13
Raz sa na ktoromsi mieste modlil.
Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov:
„Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“
Raz sa na ktoromsi mieste modlil – Ten, ktorý je živé Slovo večného Otca, hoci on sám žije v neustálom dialógu s tým, ktorý ho poslal, sa modlí v určitom čase a na určitom mieste, aby tomuto dialógu naučil aj nás, ktorí nikdy nemáme čas a nikde nenachádzame pokoj.
Pane, nauč nás modliť sa... – „Kto sa naučil modliť, naučil sa žiť“ (sv. Augustín). Znamená to teda – ako sa modlíš, tak žiješ a ako žiješ, tak sa modlíš. Často vyznávame: „Som roztržitý pri modlitbe“. Problémom však nie je roztržitosť v modlitbe. Ten spočíva niekde inde. Tak ako bolesť hrdla nie je nemocou samotnou, iba jej symptómom, tak je roztržitosť v modlitbe „iba“ príznakom oveľa hlbšej roztržitosti – roztržitosti a nesústredenosti života. Tak ako nestačí zmierniť bolesť, ale treba liečiť nemoc, tak nestačí usilovať sa iba o sústredenosť v modlitbe, ale treba sústrediť život.
Nauč nás modliť sa... = Nauč nás žiť. A naozaj. Keď si všimneme bližšie „modlitbu“, ktorú Ježiš „diktuje“ svojim učeníkom, zistíme, že to nie je len zoznam prosieb (ako sme zvyknutí), ale predovšetkým životný program – magna charta práv i záväzkov tých, ktorí:
- žijú ako deti Otca,
- vidia v druhých bratov a sestry,
- vedia, že ich definitívny domov nie je na tomto kúsku zeme,
- svojím životom oslavujú Boha,
- nejde im o to, aby sa len oni mali „kráľovsky“, ale aby všetci žili ako v kráľovstve Božom,
- vedia, že Božia vôľa je skutočné ľudské šťastie,
- nečakajú na nebo niekde „tam hore“, ale vytvárajú ho už tu na zemi,
- vidia v kúsku chleba dar a nie „povinný prídel“,
- cítia Božie milosrdenstvo a dávajú ho pocítiť aj iným.
Pozrite tiež: https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/931-17-nedela-v-cezrocnom-obdobi-2