Gn 18,1-10a, Kol 1,24-28, Lk 10,38-42
Prijala ho do domu istá žena, menom Marta.
Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo...
Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno.
Ktorú si vyberieme?
Obyčajne staviame Martu a Máriu do opozície a diskutujeme o nadradenosti kontemplatívneho života nad aktívnym a opačne. Sme zvyknutí na stručné kategórie: Marta – to je „normálny” život vo svete (rodina, práca, frmol, stres...) a Mária – to je „špeciálny” život v kláštoroch (modlitba, kontemplácia, ticho, pokoj...). Koľkokrát v duchu (ale i nahlas) argumentujeme: „Ja by som aj chcel byť ako Mária, ale nie som na to stavaný.” Alebo: „Ak budeme všetci ako Mária, kto sa postará o rodinu?” Ale koľkokrát sa ozve i zo strany členov kontemplatívnych reholí: „My plníme úlohu Márie a modlíme sa za tých, ktorí vo svete zastupujú Martu.”
Ježiš však určite nemal na mysli rozdiel medzi rehoľnými sestrami a manažérmi, ani pustovníkmi a ženami, ktoré okrem detí a domácnosti musia ešte myslieť na povinnosti v zamestnaní a postarať sa o rodičov a svokrovcov. Ježiš myslel na každého človeka – muža i ženu, v každom postavení. Mníšky v klauzúre sú takisto povolané byť zároveň Martou i Máriou, ako aj zástupca firmy, ktorý musí pravidelne lietať medzi mestami.
Každý Ježišov učeník sa má učiť byť Martou a Máriou súčasne a neustále sa usilovať o rovnováhu medzi aktivitou a načúvaním, medzi činnosťou a tým, čo jej dáva zmysel. Presne tak ako sám Ježiš, ktorý „denne učil v chráme” (porov. Lk 19,47), ale dokázal sa utiahnuť „na osamelé miesto” (Lk 4,42), aby sa rozprával so svojím Otcom.
Ježiš „mal rád Martu i jej sestru“ (Jn 11,5). Napokon keď dvakrát opakuje jej meno: „Marta, Marta, staráš sa...“, nie je to prejav priateľstva a sympatie? Prečo ju teda kára?
Ježišovi nesedí, keď sa s niečím preháňa. Aktívny život v službe druhým je v poriadku, ale len vtedy, keď sa rodí z dôverného dialógu s Pánom. Len pri jeho nohách dostáva život a každá aktivita, ktorá k nemu patrí, ten správny zmysel. Inak budeme len zadychčane utekať sem a tam bez toho, aby sme vedeli prečo.
Don Tonino Lasconi
Pozrite tiež: