Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Zach 12, 10-11; 13, 1, Gal 3,26-29, Lk 9, 18-24

Väčšinou nám nie je ľahostajné, čo si ľudia o nás myslia.

Oni nás najčastejšie hodnotia podľa našich slov a skutkov. Avšak len ten, kto žije dennodenne v našej blízkosti, môže pravdivo posúdiť, akí sme ľudia. Niekedy sa aj svojich priateľov a blízkych sami opýtame: čo si o mne myslíš?

Ak sa Ježiš svojich učeníkov pýta, za koho ho ľudia pokladajú, tak zaiste nečaká, aby ho učeníci začali chváliť, aký je on dobrý človek.

Svojou otázkou chce zistiť, či sa ľudia vo svojich názoroch približujú k podstate a zmyslu jeho pozemskej existencie. Je to otázka mimoriadne vážna, lebo tak, ako bol zvedavý na názor ľudí, tak aj učeníci očakávali, čo povie on sám o sebe.

Ježiš spoznáva, že predstavy ľudí o ňom sú nedokonalé. Jedine odpoveď Petra triafa do podstaty: ty si Boží Kristus. Grécke slovo “Kristus” znelo v hebrejčine “Mesiáš” a my ho prekladáme slovom “Pomazaný”. Tento titul dávali Izraeliti svojim kňazom a kráľom, lebo pred uvedením do svojej funkcie boli pomazaní olejom. Malo to naznačovať, že ich vyvolenie a poverenie pochádza od Boha. Ježiš je zaiste s touto odpoveďou spokojný, avšak zakazuje učeníkom, aby to niekomu povedali. Prečo? Azda preto, lebo vedel, že ich predstava Mesiáša je pod vplyvom Starého zákona. Tam bol tento titul od čias kráľa Saula politickým termínom. Pomazaná osoba sa vnímala ako najväčší ochranca záujmov Izraela.

Ježiš dáva tomuto titulu nový rozmer, ktorý sa bude dotýkať len jeho samého. Vysvetľuje apoštolom, že on bude musieť trpieť, bude zavrhnutý ľuďmi, zabijú ho, aby napokon slávne vstal zmŕtvych. Mesiáš v jeho osobe bude radikálne odpolitizovaný a stane sa záchrancom sveta v boji proti hriechu. On znova nasmeruje ľudí na Boha. Žiadať bude len jedno, aby ho ľudia aj so svojimi krížmi nasledovali.

Ak rozmýšľame nad našim poznávaním Ježiša a vzťahu k nemu, môžeme hovoriť o určitých etapách.

Ako deti sme s nadšením počúvali príbehy o Ježišovom živote. S podobným nadšením sme počúvali príbehy aj o iných osobnostiach z dávnej minulosti. Záležalo len od kňaza alebo rodičov, ako boli schopní svojim rozprávaním vtiahnuť nás do blízkosti Ježišovho života.

Ako starší sme začali rozmýšľať aj o jeho náuke. Mohla sa nám javiť ako veľmi príťažlivá, lebo v nej dominovalo slovo “láska”. Mladým ľuďom sú väčšinou sympatické myšlienky, ktorá nadchýnajú človeka meniť svet.

Začali sme však spoznávať, že Ježiš má svojich priateľov aj nepriateľov. Tak ako to bolo počas jeho pozemskej misie, tak to bolo aj po dvadsiatich storočiach. Spoznávali sme nástupcov Panny Márie, Jána Krstiteľa, Lazára, Marty, Márie, apoštolov, Márie Magdalény, ale aj pokračovateľov Herodesa, Judáša, Piláta... Aj jedni aj druhí nás chceli presvedčiť, aby sme ich počúvali, čo rozprávajú o Ježišovi.

Ak sme ostali na strane Ježišových priateľov, prišiel vrcholný okamžik v našom vzťahu k nemu, keď nás oslovil: zapri sám seba, vezmi svoj kríž a nasleduj ma. Od postoja k tomuto osloveniu závisel náš ďalší vzťah k Ježišovi. Buď sme ho odmietli nasledovať a povedali sme mu, aby nám dal pokoj, alebo sme odvážne vykročili za ním. V prvom prípade sme Ježiša odmietli a prestal mať pre nás životný zmysel. Ak sme sa rozhodli ísť s ním, stal sa súčasťou nášho života tak dôležitou, ako je pre nás dôležitá krv alebo srdce.

Ak sa ľudia zaujímajú o nás, zaujímajú sa aj o naše náboženské postoje. Bolo by to tragikomické, keby sme hovorili, že sme kresťania, ale nikto by sa nedozvedel, aký to má pre nás zmysel. Ľudia sa to môžu dozvedieť len vtedy, keď dejiny nášho života sú spojené s Ježišom, našim Vykupiteľom.

M.Š

Pozrite tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/776-12-nedela-c-cezrocnom-obdobi-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2191-12-nedela-v-cezrocnom-obdobi-19