Iz 6, 1-4. 8, Hebr 10, 11-18, Jn 17, 1-2. 9. 14-26

Jeden starý kňaz hovorí: Prečo tento nový sviatok?!

Dosť nám vyčítajú klerikalizmus a ešte dali sviatok Krista kňaza.

Domnievam sa, že nezdieľate tieto názory. V liste Hebrejom sme mohli počuť: Kristus sa stal milosrdným a verným veľkňazom pred Bohom a odčinil hriechy ľudu. A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, ktorí sú skúšaní. Dnešný sviatok nie je o „služobnom kňazstve“ – teda o biskupoch, kňazoch, diakonoch.

Dnešný sviatok je o Ježišovej obete, ktorú ako jediný večný kňaz priniesol „na odčinenie hriechov“.

Vyjadruje to aj alternatívne čítanie od proroka Izaiáša, kde sa na Ježiša vzťahuje ochota obetovať sa pre ľudstvo: „Hľa, tu som, mňa pošli.“

Evanjelium to dokresľuje, keď počúvame Ježiša modliť sa: No neprosím len za nich (apoštolov), ale aj za tých, čo skrze ich slovo uveria vo mňa, aby všetci boli jedno, ako ty, Otče vo mne a ja v tebe, aby aj oni boli v nás, aby svet uveril, že si ma ty poslal. A slávu, ktorú si ty dal mne, ja som dal im, aby boli jedno, ako sme my.

Tieto slova povedal Ježiš, keď sa ako kňaz obetoval pri Poslednej večeri a je rozhodnutý obetovať sa za ľudstvo na dreve kríža.