Sk 14,20b-26, Zj 21,1-5a, Jn 13,31-33a. 34-35
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom.
Aby ste sa aj vy vzájomne milovali, ako som ja miloval vás. Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať. Jn 13,31-33a.34-35
Stále nové
Nové prikázanie vám dávam, aby ste sa milovali navzájom. – Ježiš hovorí o „novosti“ a nám sa tieto slová zdajú už toľkokrát počuté... A predsa sú aj dnes jediným rozlišovacím znakom, Kristových učeníkov. Podľa toho spoznajú všetci... – podľa ničoho iného.
Zvláštne, Ježiš neprikazuje učeníkom milovať druhých, ale milovať sa navzájom medzi sebou. Toto však nevylučuje lásku k tým ostatným – k tým „okolo“. Naopak. Len spoločenstvo založené na vzájomnej láske dokáže túto lásku prejavovať navonok.
Ježiš vyslovil tieto slová pred hŕstkou nasledovníkov, ktorí museli vedieť, čo má byť ich charakteristickým znakom, ktorý ich bude vždy definovať i odlišovať od ostatných. Snáď sa stáročiami stalo, že počet kresťanov stúpol na tisíce či stovky tisíc a tak sa nám zdá, že vlastne všetci (aspoň v Európe) sú (viac-menej) kresťanmi, a teda Kristovi učeníci ani nepotrebujú charakteristický znak, ktorý by ich presne definoval... A tak sme Kristovo „nové“ prikázanie zredukovali na charitatívne služby. To už ale nestačí.
V spoločnosti, ktorá je stále ľahostajnejšia, omrzenejšia, otupenejšia a stále menej kresťanská sa skutoční Kristovi učeníci znovu ocitajú v menšine a znovu potrebujú očistiť ten punc, ktorý ich má presne definovať – ak sa budete navzájom milovať. Len tak otvoria blahobytom, úspechom a pôžitkom zalepené oči svojich súčasníkov k tomu, aby i oni videli a rozpoznali nové nebo a novú zem... nový Jeruzalem, Boží stánok medzi ľuďmi (Zjv 21,1-5a).