Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk 5,12-16, Zj 1,9-11 a 12-13.17-19, Ján 20,19-31

Oslavujeme Ježišovo zmŕtvychvstanie. Pre nás to nie je folklór!

Čo nám táto slávnosť dáva, čo by nám mala dať? Preháňam ak poviem, že by nám mala pomôcť stať sa osobnosťami, dokonca hrdinami?

Najskôr uvažujme, či sa takými stali jeho súčasníci.

Najznámejší je Peter.

Osobnosť je človek, ktorý má v sebe niečo výnimočné. Apoštol Peter bol skutočne výnimočný. Dokonca ešte pred Ježišovým zmŕtvychvstaním. Mal napríklad odvahu zanechať všetko a ísť za Ježišom. Povedať: Ty si Kristus, syn živého Boha. Nebolo to jednoduché! Mal by byť podľa židovských zákonov kameňovaný, lebo človeka považoval za Boha. Hneď na to si dovolí upozorňovať Majstra: To sa ti nesmie stať. Dokázal tasiť meč, šiel za Ježišom po jeho zajatí. Je pravda, že ho zaprel, ale udalosti boli nad jeho pochop (a nielen jeho), ako sa môže Syn Boží dať zajať, nechať sa fackovať od nejakého sluhu. Bol osobnosť, môžeme povedať hrdina, ale bol rozkolísaný, možno povedať chaotický.

Čo ho urobilo osobnosťou a dokonca hrdinom?

Svoje rozhodnutia, svoju odvahu, svoje počiny musel mať podložené poznaním, vedomosťami. Peter už netasí meč odvahy a sily, ale meč pravdy. Nestačilo pre neho: „Som za Ježiša“, ale spoznal „prečo som za Ježiša“! A to je rozdiel.

Sledujem jeho zmenu:! V deň Turíc vystúpil Peter s Jedenástimi a zvýšeným hlasom povedal: „Boh u vás potvrdil muža, Ježiša Nazaretského... A vy ste ho, vydaného podľa presného Božieho zámeru a predvídania, rukami bezbožníkov pribili na kríž a zavraždili. Ale Boh ho vzkriesil a zbavil múk smrti, lebo ho nemohla držať vo svojej moci.

Odvážny bol aj predtým, ale tu nastáva zmena. Tasí meč poznania a pravdy:

Veď Dávid o ňom hovorí: ‚nenecháš moju dušu v podsvetí a nedovolíš, aby tvoj Svätý videl porušenie. Ukázal si mi cestu života, naplníš ma radosťou pred svojou tvárou.‘

Potom dôvodí:

„Bratia, dovoľte mi otvorene vám povedať o praotcovi Dávidovi, že zomrel, pochovali ho a jeho hrob je u nás až do dnešného dňa. Ale on bol prorok a vedel, že Boh sa mu prísahou zaviazal posadiť potomka z jeho bedier na jeho trón; videl do budúcnosti a povedal o Kristovom vzkriesení, že ani nebol ponechaný v podsvetí, ani jeho telo nevidelo porušenie.“ Popri Písme pridáva logiku.

Skutky apoštolov o ňom píšu: Keď veľkňazi, starší a zákonníci videli Petrovu a Jánovu odvahu a zbadali, že sú to ľudia neučení a prostí, veľmi sa čudovali; spoznali ich, že boli s Ježišom. A keď videli, že uzdravený človek stojí s nimi, nemohli nič namietať. (Sk 4,13) Nechal sa poučiť, 40 dní sa modli a uvažuje. K odvahe pridáva aj múdrosť!

A čo dnešný hlavný predstaviteľ, Tomáš?

Jánovo evanjelium ho spomína v súvislosti s Ježišovou cestou do Betánie, kde zomrel jeho priateľ Lazár. Židovskí predáci sa v tom čase už rozhodli zabiť Krista a apoštoli to vedeli. Keď sa Ježiš vybral k hrobu mŕtveho priateľa, Tomáš, nazývaný Dvojča, povedal spoluučeníkom: "Poďme aj my a zomrime s ním!" (Jn 11,16.) Badať odvahu, hrdinstvo, ale nie nejakú múdrosť.

Prečo v dnešnom evanjeliu si Tomáš tvrdo hudie svoje a vystupuje priam pubertiacky?! Išiel za Ježišom, ale ešte „nepoznal Písma“. Bol zronený – možno viac ako ostatní apoštoli, tých osem dní sa možno túlal ako zmyslov zbavený, z fanatika sa musel stať nasledovník Ježiša. Už nekonal preto, že „bol za Ježiša“. Už vedel „prečo je za Ježiša“. A to je rozdiel. Nakoniec niekde v Indii položil život za Ježiša, ale videl, že to má zmysel – rozšíril evanjelium.

Aké dôležite je spojenie pravdy s odvahou a hrdinstvom. Ak chýba toto spojenie, ostaneme iba pri fanatizme. Robíme niečo, škriepime sa, ale bez zmyslu. Môžeme to dať do extrému: Žijeme a nevieme prečo!

Na brigáde v Čechách sa skupina našich žien dostala do konfliktu s tamojšími ženami pre vieru. Najviac sa škriepila, priam zúrila a nadávala tá, ktorá nechodila do kostola. Nemala ani nejaké argumenty, lebo náboženstvo málo poznala. Bola fanatičkou „proti tým českým“.

Aký rozdiel so ženami, svedkyňami zmŕtvychvstania. Stali sa skromnými hrdinkami, svedkami viery, prvými hlásateľkami evanjelia.

Zmŕtvychvstanie nám s poznaním dáva odvahu, zdravý optimizmus, a správne nasmerovanie v živote.

Turzovka - vigília, 23.4.2022