Sir 27,5-8, 1 Kor 15,54-58, Lk 6,39-45

Ladislav Simajchl uvádza: Keby tak na niektorej spovednici bol nápis: „Tu vyznávajte hriechy iných“ - to by bol zástup pred takou spovednicou.

Mal pravdu. Vidieť chyby druhých, ukazovať na ne prstom, to nám ide a nielen v takej spovednici.

Pán Ježiš o tom dnes hovorí v evanjeliu: Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.

I ta najlepšia vec sa dá skaziť zlým použitím. Platí to i o Ježišových slovách. Akonáhle z nich urobíme iba morálne poučenie bez súvislosti so spásou, bez súvislosti s Božím kráľovstvom, ktoré pre nás v Ježišovi prišlo, spreneverujeme sa jeho posolstvu a evanjelium zneužívame na nástroj k trápeniu ľudí.

V oboch prípadoch robíme niečo iné, než čo Ježiš chcel a sám robil. Je treba dôsledne chápať všetky Ježišove náročné slova aby sme poznali a zaradovali sa tak z Božej dobroty. Jeho slova sú nástroj pre naše vylepšovanie, nikdy z nich nemá byť nástroj k súdeniu „tých druhých".

Je vlastne málo ľudí, ktorí ani trochu nikoho nevedú a neučia – pokiaľ sú vôbec nejakí. I keď nie sme ani učitelia, ani vychovávatelia, ani katechétmi, každý z nás nejako pôsobí a pôsobiť chce na svojich susedov, príbuzných, spolupracovníkov. Rád by občas niečomu priučil alebo im pomohol k polepšení.

A čo úloha rodičov a prarodičov! Koľko z nich hovorí, ako radi by svojich potomkov priviedli k viere, ale oni nechcú, koľko z nich sa snaží viesť svojich milých a blízkych naozaj najlepšiemu. Ale teraz príde nepríjemná otázka Pána Ježiša: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?

Nie je treba ponáhľať sa s odpoveďou ani kladnou, ani zápornou. Pridajme si skôr inú otázku: čo a kde sme sa od Ježiša Krista naučili a ako sa od neho učíme teraz - v posledných rokoch, týždňoch, dňoch. Počúvajme, prosím, presne: otázka neznie, čo sme sa o ňom naučili, ale znie, čo a ako som sa naučil od neho a čo a ako sa od neho učím! Som predsa kresťan, Ježišov učeník - tak ta otázka je oprávnená. A možno aj nepríjemná. Pretože človek môže mať s pribúdajúcimi rokmi silnejší a silnejší pocit, že toho vie až dosť, že sa toho v živote veľa naučil. A problém nie je v ňom, ale len a len v tých druhých: v deťoch, ktoré nechcú poslúchať, v dospelých deťoch, ktoré si vedú život po svojom, v novinách, televízii, vláde...

Je množstvo všelijakých problémov a ťažkostí, dôležité je, či a ako sa ich učíme s Ježišom zvládať. Ak sa neučíme od neho trpezlivým rozjímaním Božieho slova a trpezlivým chápaním vlastného života v jeho svetle, ak sa neučíme od neho v modlitbe a v spoločenstve cirkvi, nemôžeme toho mnoho vedieť, i keby sme mali seba väčšie životné skúsenosti.

Je to tvrdé povedať o niekom, že je slepý a vedie seba i druhých do jamy a to o nikom druhom hovoriť nemáme a nemusíme. Ale mohlo by to platiť o nás - a to by bola úplná tragédia. Bez veľkých gest sa pokúsme o toto: učiť sa od Ježiša. Poctivo a denne. Budeme nielen šťastnejší, ale i užitočnejší, aj pokojnejší.

Turzovka, 27.2.2022