1 Sam 26,2.7-9.12-13.22-23, 1 Kor 15,45-49, Lk 6,27-38
Pred rokom 1989 chceli komunisti pred svetom ukázať, že je zhoda medzi cirkvou a štátom.
Preto krajskí a okresní predsedovia povolávali predstavených všetkých cirkvi na novoročné stretnutie. Pri stretnutí v Banskej Bystrici, keď bola v príhovore často skloňovaná láska, jeden starší kňaz poznamenal: „Ja slovo láska priam neznášam. Toľko sa o nej hovorí a ľudia ju tak rôzne chápu, až je to čudné“. Spomeniem si na to vždy keď mám hovoriť o láske.
Čo je láska? Dnešné Božie slovo (najmä prvé čítanie a evanjelium) nás pozývajú do vysokej škole lásky! Zopakujme si hlavné body učenia o láske:
- Milujte svojich nepriateľov, robte dobre tým, čo vás nenávidia, žehnajte tým, čo vás preklínajú, a modlite sa za tých, čo vás potupujú! V 1. čítaní sme videli praktický návod. Dávid chránil Saula i jeho kráľovstvo. Ten Dávida zo žiarlivosti hľadá a chce ho zabiť. Dávid má možnosť zbaviť sa svojho nepriateľa. On však zastaví svojho spoločníka Abisaia slovami: Nezabíjaj ho!
- Ježiš vyzýva dokonca k láske aj voči násilníkom: Tomu, kto ťa udrie po líci, nadstav aj druhé. A tomu, kto ti berie plášť, neodopri ani šaty!
- Vyzýva k dobroprajnosti: Kto prosí daj, nežiadaj naspäť...
Ako to môžeme zvládnuť? Je to náročné!
Posvieťme si na dôvody takejto lásky. Tie sú: a. antropologické – z pohľadu človeka. b. teologické – z pohľadu Boha.
a. Je prijemné žiť v priateľstve a vzájomnom pokoji. Preto Ježiš poznamenal: Ako chcete, aby ľudia robili vám, tak robte aj vy im! Nesúďte a nebudete súdení! Neodsudzujte a nebudete odsúdení! Odpúšťajte a odpustí sa vám!
b. Aj Boh miluje. Počuli sme: Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec! Chceme nasledovať dobrotu Božiu.
Dávno, keď som bol bohoslovec, jedna suseda sa rozhovorila o školských časoch. Veľký vplyv na ňu mal v poslednej triede triedny učiteľ. Keď sa s ním lúčili všetci plakali. On sa po rozlúčke ešte vrátil do triedy a dal im poslednú radu do života: Ako chcete aby ľudia robili vám, robte aj vy im. A dodala: „Túto vetu budem mať vždy na pamäti“. Keď som jej povedal, že je to veta z evanjelií a povedal ju Pán Ježiš, bola prekvapená. My sme ju dnes počuli. Kiež by sme ju mali na pamäti. Je to veta o ozajstnej láske.
Ján Gualberto (985/995 – 12. júla 1073), zažil veľkú životnú traumu. Zabili mu brata. Keďže v Taliansku, a zvlášť v tej dobe, sú pevné rodinné vzťahy a krvná pomsta – vendeta, zaprisahal sa, že vraha zabije. Keďže bol šľachtic išiel aj so svojim ozbrojeným sprievodom po Florencii, kde stretol tohto vraha. Práve šiel na veľkopiatočné bohoslužby. Vrah plný strachu sa vrhol pred nim na kolena. Prosil ho. Keď ho už – už chcel prebodnúť kordom, ešte vykríkol: Keď už som ja vrahom nebuď aj ty. Ján vtedy zaváhal a vraha svojho brata nezabil. Pocítil pritom veľkú vnútornú radosť a vtedy si uvedomil, čo to znamená žiť podľa Krista. Dokonca na základe tohto zážitku vstúpil do benediktínskeho kláštora. Otec ho prišiel odtiaľ vytiahnuť, lebo mal byť dedičom majetku. Nepomohlo. Ostal. Dokonca od Benediktínov odišiel k prísnym Kamaldulom a vytvoril ich novú vetvu. Svätíme ho 10. júla.
Zamilujem si takéto slovo láska a realizujem ju v živote.
Turzovka, vigília, Dlhá 20.2.2022
Pozrite tiež: