Jer 17,5-8, 1 Kor 15,12.16-20, Lk 6,17.20-26
O dnešnom svete sa hovorí, že vplyvom masovo-komunikačných prostriedkov a nadnárodným kapitálom sa stal jednou veľkou dedinou.
Ľudia takmer na celom svete pozerajú tie isté filmy, pijú rovnaké nápoje, počúvajú rovnaké hudobné skupiny, jazdia na rovnakých autách a obliekajú sa podľa okamžitého módneho trendu, objednávajú si výrobky z rôznych časti sveta... Aj v oblasti náboženskej vidíme snahu vytvoriť jedno svetové náboženstvo (New Age). Človek takto prežíva jeden z veľkých problémov: splynúť úplne s masovou kultúrou, alebo sa snažiť zachovať si svoju originalitu? Ísť životom vlastnou cestou?
Pokrstenému a pobirmovanému kresťanovi naprojektoval životnú cestu Ježiš. Jej hlavný plán je načrtnutý v Horskej reči a do ktorej patria aj Blahoslavenstvá. Z ôsmich Blahoslavenstiev si sv. Lukáš vybral štyri - chudobu, hlad, nešťastia (plač) a prenasledovanie.
Na prvé počutie to znie priam hrozivo. To má byť najväčším šťastím človeka? Takto si máme zachovať svoju originalitu? Hrozivo to ale znie naozaj len na prvé počutie. Ak ideme do hĺbky Ježišovho učenia, tak sa môže naša hrôza premeniť na radosť.
Vieme, že Ježišovi išlo predovšetkým o to, aby človek nestratil Boha. Človek bez Boha nie je úplne človekom. Celé svoje učenie zameral na to, aby vysvetľoval ľuďom, čo môže ohroziť ich zameranie na Boha. Ježiš dnes hovorí, že také ohrozenie spôsobuje bohatstvo, nasýtenosť, hriešna radosť a túžba po ľudskej chvále.
Ježišovi ale išlo aj o to, aby človek bol dôstojným obrazom Boha. Nestáva sa ním vtedy, keď je chudobný a hladný, alebo keď nevinne trpí a je prenasledovaný. Tento záujem potvrdzoval svojimi zázrakmi, ktoré sa dotýkali práve dôstojnosti človeka. Napríklad rozmnožením chleba, uzdravovaním chorých, povolávaním hriešnikov a odvrhnutých k dôstojnému životu.
Lenže Ježiš bol aj realista. Vedel, že bude na svete vždy dosť ľudí, ktorí budú smädní a hladovať, ktorí budú prenasledovaní a trpieť. Preto vyzýval všetkých, ktorí v neho uverili, aby zmysel života chápali predovšetkým v službe ľuďom. Ale vedel aj to, že ani láska ľudí nedokáže zo sveta urobiť raj. Preto všetkým trpiacim prisľúbil hojnú odmenu v nebi. A práve z tohto pohľadu máme chápať pozemskú realizáciu Blahoslavenstiev.
Veľmi výstižné je toto prirovnanie:
Mladý človek prechádzal po meste a na špinavej zemi zbadal zlatý peniaz. Zohol sa, zodvihol ho a schoval v taške. Od tej chvíle vždy keď išiel po ulici bol jeho zrak upriamený na špinavú cestu s nádejou, že znova niečo nájde. A skutočne našiel všelijaké predmety a peniaze, ktoré iní stratili. Chodil takto celý život a keď umieral možno bol bohatý. Jeho tragédia spočívala ale v jednom: že poznal len špinavé cesty.
A to je aj tragédia dnešných ľudí, ktorí stále niečo hľadajú, aby mali stále viac a viac. Preto nikdy nezažijú radosť z viery, radosť z lásky k iným ľuďom, ale ani radosť z krásnej prírody, ktorá ich obklopuje. A Ježiš im odkazuje: Ale beda vám, boháči, lebo už máte svoju útechu!
Raz budete plakať a hladovať, ale už vám nikto nepomôže.
Čo poviete na takéto jednoduché riešenie – nemyslieť len na seba. Poznám jedného pána, ktorý robí dlhé potulky – na bicykli, aj peši. Rád sa naťahuje aj s činkami. Napadol sneh. Považoval za samozrejme, že zobral lopatu a spred paneláka ho odhadzoval. Mnohým, najmä imobilnejším sa to páčilo. Niektorí ale začali uvažovať koľko mu mesto za to platí. Jedna suseda hovorí jeho manželke: „Vieš, ten môj len tak podaromne vysedáva doma a nudí sa. Nezobral by ho ten tvoj do partie. Aspoň by si niečo privyrobil“. Keď mu niektorí priamo povedali, že zarába na každom kroku, praštil tým. Túto zimu už sneh neodhadzuje. A tak chodí na diaľkové túry. Dal sa odradiť.
Fakt, už na všetko pozeráme zo zorného uhla zisku? Nedokážeme urobiť nič „len tak“. Preto pán Ježiš zdôrazňuje: Blahoslavení chudobní...“
Ráno cestou do kostola som videl pred lekárňou dodávku. Bola ešte zatvorená. Vodič zobral lopatu a začal odhadzovať sneh. Nielen na mieste, aby s mu lepšie vykladalo, ale aj ďalej. Vieme napríklad "len tak očistiť sneh okolo kostola, okolo vchodu, umyť schody aj keď nemáme službu...?
Blahoslavenstvami nás Ježiš volá k takému životu, ako viedol aj on. On miloval všetkých ľudí bez rozdielu. Dával im silu a nádej. Liečil ich trápenia a choroby. Bol milosrdný a šíriteľom pokoja. A hoci nič zlé neurobil, bol prenasledovaný a vydaný na zabitie. Ak žijeme podobne, sme mu podobní, sme s ním spojení a to je pre nás aj najväčší zdroj pre pozemskú blaženosť. A za takýto štýl života nás čaká aj večné spoločenstvo s Ježišom.
Život v duchu Blahoslavenstiev nám pomôže aj v tom, že nesplynieme s masovou kultúrou. Blahoslavenstvá dávajú nášmu životu jedinečnosť a originalitu. Veď vždy je príjemnejší pocit uvedomovať si, že som v službe Ježiša a žijem, ako nás on naučil, ako byť otrokom v službe démona manipulácie a mamony, ktorý tak mocne vládne v dnešnom svete.
Turzovka, 13.2.2022
Pozrite tiež: https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2034-6-nedela-v-cezrocnom-obdobi-19