Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Iz 62,1-5, 1 Kor 12,4-11, Jn 2,1-12

Na našich svadbách nikdy nechýba víno, tu dokonca ani tvrdý alkohol.

Nechýba ani vyberané jedlo. Akokoľvek sa sťažujeme, že všetko je drahé, na našich svadbách nechýba nič. Možno až po svadbe chýba niečo manželom. Čo? Povieme si to o chvíľu.

Na svadbe spred 2 000 rokov nemali víno, ale mali Máriu a Ježiša. Jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie a myslela tým svojho Syna Ježiša.

Samotný rozhovor Márie s Ježišom je zaujímavý. Mária sa predstavuje ako pozorná a vnímavá žena, ktorá si všimla nepríjemný problém na svadbe – minulo sa víno. Ježiš sa na prvý pohľad tak pozorne nespráva. Akoby matku v tom probléme odmietol: Ježiš jej odpovedal: „Čo mňa a teba do toho, žena? Ešte neprišla moja hodina.“

Na akú hodinu Ježiš myslel? Ježiš si je vedomý, že jediné znamenie, ktoré mu Otec prikázal je znamenie jeho smrti na kríži. Nechce sa preto dať vtiahnuť do pozície divotvorcu, o ktorú sa budú aj neskôr ľudia domáhať. Prečo teda urobil zázrak?

Z možných vysvetlení je zaujímavé aj také, ktoré hovorí, že Ježiš odmeňuje vieru svojej matky. Ona ešte nevidela žiaden jeho zázrak a predsa uverila v jeho Božskú moc skôr, ako ju zázrakom prejavil. Preto jeho matka povedala obsluhujúcim: „Urobte všetko, čo vám povie!“

Po tomto zázraku aj učeníci uverili v Ježišovu božskú moc. Mária predtým. Z tohto dôvodu sa Mária nazýva aj prvou učeníčkou Ježiša.

Pápež Ján Pavol II. vo svojej mariánskej encyklike pridáva k udalostiam v Káne logický dôsledok: Mária „ako matka môže, ba dokonca má aj právo, predkladať Synovi potreby ľudí. Jej prostredníctvo má teda ráz príhovoru. Mária sa prihovára za ľudí“ (RM 21). Sv. Otec vyjadril Máriino dejinné poslanie, ktoré jej zveril Ježiš na svadbe: byť prostredníčkou medzi ľuďmi a Synom.

Na začiatku sme sa opýtali, čo chýba po sobáši našim manželom. Teraz už môžeme odpovedať: hodnotná mariánska úcta. Naši manželia a rodiny málo využívajú prostredníctvo Panny Márie. Zvlášť muži, ako by sa báli prijať do svojho náboženského života vzťah k Matke Božej. Keby som sa teraz opýtal, koľko mužov sa vie modliť ruženec, tak neviem koľko by bolo súhlasných odpovedí. Tak isto neviem, koľko by bolo súhlasných odpovedí, keby som sa mužov opýtal, či boli so svojou rodinou na nejakom mariánskom pútnickom mieste. Pritom nemyslím na to, že mužovia by mali mať nejaký sentimentálny, neprirodzený vzťah k Panne Márii, ktorý nám niekedy „predvádzajú“ naše sestry. Má to byť vzťah, ako má dobrý muž k svojej matke. Vzťah lásky a dôvery s presvedčením, že matka mi vždy pomôže, vždy ma „podrží“.

V 19. storočí, keď Američania obsadzovali Filipíny, stala sa zaujímavá príhoda v americkom námorníctve. Loďstvo plávalo pred Manilou, hlavným mestom Filipín. A vo chvíli, keď mala začať paľba, jednému námorníkovi padol z lode do mora plášť. Námorník prosil veliteľa, aby mohol plášť vytiahnuť, ale on mu to nedovolil. Napriek tomu sa vrhol do vody a vytiahol plášť. Za toto neuposlúchnutie príkazu sa dostal pred vojenský súd. Pred vynesením rozsudku sa ho opýtal generál Dewey: „Ako si mohol urobiť kvôli jednému plášťu takú hlúposť v čase, keď sa pripravovala paľba?“ Námorník vytiahol z vrecka fotografiu a povedal dve slová: „Moja matka.“ V plášti, ktorý mu padol do vody, nosil fotografiu svojej matky, a preto skočil do vody, lebo ju nechcel stratiť. Generál bol dojatý, odpustil mu trest a povedal: „Človek, ktorý riskoval svoj život kvôli fotografii svojej matky, ho iste bude vedieť dať aj za vlasť!“

A v tom je aj podstata mariánskej úcty pre každého z nás, teda aj pre mužov. Kto má v úcte Pannu Máriu, ten bude schopný robiť tie najväčšie, najkrajšie a najťažšie skutky pre svoju ženu a deti.

Na svadbe je možno dôležité víno. Po svadbe je dôležitejšie už všeličo iné. Rozumní a zodpovední manželia vedia, že je to aj úcta k Panne Márii.

K čomu konkrétne by mala táto úcta viesť?

Možno nám napovie nasledujúci postreh, ktorý popisuje Willi Hoffsümmer v knihe Kurzgesgichte für Gottessdinst o svadbe chudobných v Indii. Podľa tamojšieho zvyku na svadbu chudobných má každý doniesť fľašu vína. Aké bolo ich prekvapenie, keď načreli a chceli urobiť prípitok bola to voda. Každý si povedal: V tom množstve vína nezbadajú trochu vody. Slávnosť sa nekonala. Bol smútok.

Po svadbe (ale aj v živote každého z nás), by nemala chýbať Máriina pozornosť a obetavosť Ježiša, ktorú zavŕšil na kríži.

Turzovka, Dlhá, Turkov, 16.1.2022

Alternatíva:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/624-2-nedela-v-cezrocnom-obdobi-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2000-2-nedela-v-cezrocnom-obdobi-19