Iz 62, 1-5, Sk 13, 16-17. 22-25, Mt 1, 1-25:
K múdremu rabínovi prišiel veľký učenec a prehlásil: „Už som toľko kníh prečítal a preštudoval, ale s Bohom som sa ešte nestretol.“
Na to mu rabín odpovedal: „Tak si ešte nebol dostatočne sklonený, chýba ti pokora.“
Kto by nechcel stretnúť Boha? Domnievam sa, že to by chceli aj neveriac a o to viac my, čo sa zišli na túto sv. omšu. Táto je z príležitosti narodenia Ježiša Krista. A to, že jeho narodenie si pripomína takmer celý svet, hovorí o dôležitosti tohto sviatku. Z pohľadu úvodnej myšlienky sa pýtajme: Prečo som dnes v chráme ja? Čo pre mňa znamená dnešný sviatok? Chcem stretnúť Boha. Koľko našich odpovedí - pri úprimnom vstúpení na dno nášho vnútra - by bolo podobných veľkému učencovi? Asi najdôležitejší dôvod by mal byť: Chcem stretnúť Boha! Lenže ako?
Rabín hovorí o potrebe pokory. Uvedomujeme si, že dnešný sviatok je o pokore. Uvedomujeme si, že Boh sa pokoril. Prečo sa pokoril, znížil k nám? Ako ináč to nazvať, ak nie, obetavá láska? Pápež František povedal: „Boh je do nás zamilovaný. Stáva sa maličkým, aby nám pomohol odpovedať na jeho lásku“.
Vidíme to v podstate Vianoc, keď si pripomíname udalosť, ktorá sa odohrala v neznámom mestečku Betleheme, kde prišiel na svet Vykupiteľ sveta, druhá božská osoba, pravý Boh s Otcom i Duchom Svätým, nazývaný Ježiš Kristus Nazaretský.
Čo sme počuli v evanjeliu? To všetko sa stalo, aby sa splnilo, čo Pán povedal ústami proroka: „Hľa, panna počne a porodí syna a dajú mu meno Emanuel,“ čo v preklade znamená: Boh s nami.
Boh je teda v Ježišovi s nami. Boh sám sa ponížil a zostúpil k nám, aby sme ho mohli stretnúť. Jedine dar pokory nám v dnešný večer sprostredkuje otvorenie sŕdc pre posolstvo spásy. Nuž a čo je obsahom tohto posolstva? V liste Timotejovi sa píše, že Boh chce všetkých ľudí spasiť (1Tim 2,4). Práve preto poslal svojho Syna ako Spasiteľa sveta. Veľká pravda, ak chceme Boha nájsť, ak ho chceme uvidieť, musíme byť človekom srdca, nie človekom namyslenosti!
Skutočne, človek sa musí upokoriť, aby našiel pokorného Boha v Ježišovi. Vysvetlí nám to príbeh z knihy Jarmili Lukotkovej (1923 - 2007). Majster parížskej univerzity rozpráva mladému básnikovi povesť o mníchovi, ktorému Boh dáva úlohu aby našiel najväčšiu vznešenosť a to skôr ako ho vezme k sebe. Márne ju mních hľadal na dvoroch kráľov i kniežat. Márne ju hľadal v domoch zámožných kupcov i mešťanov, chudobných rybárov a obchodníkov. Pätnásť rokov takto chodil a hľadal, ale márne. Až raz v chudobnej štvrti veľkomesta zazrel chorého žobráka, ktorý umieral hladom. Očami prosil o kúsok chleba. Mních podišiel k nemu a podal mu krajec chleba. Žobrák sa po ňom lačne vrhol. V tej chvíli sa ale pred ním objavilo hladné dievčatko a túžobne sa zahľadelo na krajec chleba. Umierajúci starec jej ho podal s očami zaliatymi slzami a omdlel vysilením. Až tu v tejto veľkej láske, v tej veľkej obeti poznal mních to najvznešenejšie na svete - obetavú lásku! Pokľakol, aby Bohu poďakoval a Boh ho vzal k sebe.
Je to úžasné a udivujúce svedectvo obety tohto chudáka. A je to skutočne krásne, keď sú ľudia schopní takejto lásky. Ale nezabúdajme, že toto je len matným obrazom nekonečnej Božej lásky, ktorá sa dnes opäť zjavuje v Kristovi.
A je to aj o spomínanej pokore? Určite. Ježiš sa upokoril, prišiel na svet. A nedal nám len kúsok chleba, ale celý svoj život. A ak ten mních našiel v obetavosti žobráka niečo vznešené, tak aj my môžeme v obete Ježiša nájsť vznešenosť a v pokore nasledovať niečo z toho.
Poznanie Boha nie je v štúdiu, ale v láske.
Bože Otče - Nekonečná Láska - prosíme Ťa o dar pokory a lásky, prostredníctvom ktorej by sme skutočne uverili v Teba a tak dokázali vidieť Tvoju lásku v tých, ktorí sa Ti otvorili a sú svedectvom pre celý svet.
Turzovka, 24.12.2021
Pozrite tiež: