Mich 5,1-4 a, Žid 10,5-10, Lk 1,39-45
Toto hovorí Pán: „Betlehem Efratský, najmenší medzi judskými mestami, z teba vzíde zvrchovaný vládca Izraela.
Pôvod jeho je odpradávna, od večnosti. Preto ich vydá až do času, kým rodička neporodí. Až potom sa zvyšok jeho bratov vráti k synom Izraela. On vystúpi a bude ich pastierom silou Pána, velebou mena Pána, svojho Boha. A budú žiť v istote, lebo bude veľký až po končiny zeme. On bude pokoj.” (Prvé čítanie)
Poslednou fázou adventného putovania (priam poslednými hodinami) nás sprevádza Micheáš, drsný prorok z judského vidieka druhej polovice 8. stor. pred Kristom.
V predchádzajúce nedele nás Jeremiáš, Baruch a Sofoniáš učili upierať zrak na Pána, vnímať jeho prítomnosť a sústrediť sa na jeho pôsobenie. Micheášovo proroctvo vybraté do liturgie 4. adventnej nedele sa začína zmienkou o Betleheme a na prvý pohľad sa zdá, že prorok chce svojim adresátom predovšetkým ukázať miesto, odkiaľ treba očakávať Spasiteľa. Pozorný pohľad do tejto prorockej knihy však ukazuje, že hlavným predmetom Micheášovho záujmu nie je geografia. Aj Micheáša zaujíma predovšetkým Pán a jeho pôsobenie v dejinách vyvoleného ľudu. Ako je možné rozoznať jeho blízkosť? Ako sa dá vnímať jeho prítomnosť? Ako sa prejavuje jeho sila a jeho vláda?
Zvrchovaný vládca Izraela má vzísť z Efratského Betlehema, ktorý je tak bezvýznamný, že si zasluhuje prívlastok „najmenší medzi judskými mestami“. Micheášovi poslucháči a čitatelia majú pochopiť, že Pánove veci sa vyznačujú malosťou a slabosťou v ľudských očiach. Pánova sila je z ľudského pohľadu bezvýznamnou slabosťou. Pánova veleba je z pohľadu mocných a slávnych tohto sveta hodnou pohŕdania. A predsa, len on – Pán, ktorý je od večnosti, je darcom istoty a pravého pokoja.
Pozrite tiež: