Dan 12,1 – 3, Žid 10,11 - 14.18, Mk 13,24 - 32
Podľa Ježišových slov ľudia uvidia prichádzať Syna človeka s veľkou mocou a slávou vtedy, keď sa slnko zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť.
Zdá sa, že keď je všetko na svojom mieste a nebeské telesá v pravidelnom rytme vymeriavajú čas všedným dňom, ľudia nie sú schopní sústrediť sa na nenápadnú blízkosť Syna človeka a vnímať jeho tichú prítomnosť. Nie je tomu v našom živote často tak, že keď sa všetko darí podľa našich plánov, sotva si spomenieme na Pána? Keď sa však zachveje to, na čom sme stavali svoju stabilitu, vtedy voláme k Synovi človeka, aby prejavil svoju moc – podľa možností tak, ako to práve potrebujeme.
Ak je pre nás príchod Syna človeka mimoriadnou udalosťou, s ktorou bežne vôbec nepočítame, niet divu, že v nás predpoveď o „tých dňoch“ vzbudzuje strach obavy. Ak však vedomie jeho stálej blízkosti neprestajne napĺňa naše všedné dni útechou a istotou, potom nie je ani jeho definitívny príchod s veľkou mocou a slávou ničím šokujúcim.
A čomu nás môže naučiť figovník? Každoročne reaguje na blízkosť leta tým, že ožije a vyženie nové lístie. K tomu, aby sa prebudil, nepotrebuje špeciálne efekty. Sám od seba je vnímavý k nenápadnému a pozvoľnému blíženiu sa letnej doby. Keď nastane čas letných horúčav, je už pripravený. Nehrozí mu, že by silné slnečné lúče spálili krehké výhonky, ktoré práve prekvapene vykukli z ospalých konárov. Leto nie je hrozbou, ale dobou, na ktorú sa prirodzene pripravoval.
Podobne je tomu s človekom, ktorý je neustále nastavený na vnímanie nenápadnej a tichej prítomnosti Syna človeka uprostred všedných dní. Neupriamuje sa na špeciálne efekty, ale spolieha sa na Pánove slová, ktoré nepominú. Keď nastanú mimoriadne udalosti, je pripravený. Definitívny príchod Syna človeka nie je preňho nepríjemným prekvapením, ale naopak naplnením jeho očakávaní.
Pozrite tiež: