Múd 7,7-11, Hebr 4,12-13, Mk 10,17-30
Po smutnom odchode bohatého človeka, ktorý nemal odvahu či ochotu vymeniť svoj veľký majetok za poklad v nebi, zostávame v prítomnosti udivených učeníkov a sme svedkami toho, ako sa ich údiv ešte stupňuje.
Najprv zostanú zarazení nad Ježišovými slovami o tom, ako ťažko vojdú do Božieho kráľovstva tí, čo majú majetky. Potom sa čudujú ešte viac, keď počujú, že vstup boháčov do nebeského kráľovstva je porovnateľný s prechodom ťavy cez ucho ihly.
Vrcholom ich údivu je nakoniec Petrova reakcia: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou.“ (Evanjelista Matúš v tejto situácii pripája trochu trpkastú otázku: „Čo z toho teda budeme mať?“ Viď Mt 19,27). V Markovom ani v Lukášovom evanjeliu (viď Lk 18,28) však Peter žiadnu otázku nevyslovuje a my teda môžeme v jeho slovách zachytiť predovšetkým údiv, že to, čo sa javí ako ľudsky úplne nemožné, sa v živote Ježišových učeníkov naozaj stalo skutočnosťou.
Škoda, že ten bohatý dobrý človek už odišiel. Petrov údiv by mu bol len na osoh. Takýto údiv je totiž počiatkom pravého obrátenia, ktoré práve on tak veľmi potreboval. Obrátenie a nasledovanie Ježiša, ku ktorému sa človek núti so zaťatými zubami a so smútkom či dokonca zármutkom, nie je pravým obrátením a nasledovaním. Skutočné obrátenie a nasledovanie Ježiša je predovšetkým plodom radostného údivu nad tým, čo v našom živote a okolo nás pôsobí ten, ktorý nás povoláva.
Pozrite tiež: