Gn 2,18-24, Žid 2,9-11, Mk 10,2-16
Z evanjelia sa nedozvieme, ako farizeji prijali Ježišovu odpoveď na otázku o možnosti prepustenia manželky.
V iných podobných situáciách zvyknú evanjelisti uviesť aspoň krátku poznámku o ich údive (viď Mk 12,13.34) alebo o ich rozhodnutí zbaviť sa ho (viď Mk 3,6). Tu však Ježišova odpoveď vyznieva zdanlivo do prázdna. Len učeníci žiadajú o dodatočné vysvetlenie. Krátky rozhovor medzi farizejmi a Ježišom nasvedčuje skôr tomu, že postoj farizejov k rozvodu sa ani o vlas nezmenil. Ježišovu odpoveď ani trochu nepochopili, lebo ju pochopiť vôbec nechceli. Farizeji a Ježiš sa zdanlivo rozprávajú o tej istej veci, v skutočnosti však každý z nich hovorí o niečom inom.
Farizejov zaujíma, či je dovolené prepustiť manželku. Ježiš podniká prvý pokus o zmenu ich mentality a pýta sa na Mojžišovo prikázanie. Farizeji akoby toto slovo nepočuli a vo svojej odpovedi zas melú len o dovolení. Tu Ježiš poukazuje na chybu v ich interpretácii: „Pre tvrdosť vášho srdca vám napísal toto prikázanie.“ Mojžišovo ustanovenie o prepustení manželky totiž neslúži ako povolenie k rozvodu manželstva. Cieľom Mojžišovho predpisu je zabezpečiť žene, ktorej sa muž chce zbaviť, aspoň minimum právnej ochrany v podobe priepustného listu. Ďalšiu reakciu farizejov evanjelista už neuvádza. Ježišove doplňujúce vysvetlenie však vypovedá jednoznačne o tom, že žiadne dovolenie k rozvodu vôbec neexistuje. Len tvrdé ľudské srdcia hľadajú cesty k uskutočneniu svojich sebeckých zámerov a vidia dovolenia tam, kde ide o prikázania k ochrane bezbranného, ktorý je ich tvrdosti vystavený.
Pozrite tiež: