Múd 2,12.17-20, Jak 2,14-18, Mk 9,30-37
V niektorých krajinách sveta používajú ľudia kartu VIP.
Táto karta má svoju hodnotu, lebo VIP znamená: very important person. V našom preklade: veľmi dôležitá osoba. Pomocou tejto karty chcú jej majitelia pri rôznych príležitostiach zdôrazniť svoju dôležitosť. A ak aj niektorí ľudia takéto karty nenosia, z ich rečí a vystupovaní je vidieť, že sa pokladajú za veľmi dôležité osoby.
Byť dôležitým, prvým, najlepším, nie je len jav našej doby. Aj v časoch Ježiša existovali takíto ľudia. Ježišovo evanjelium však chce vytvoriť nového človeka. Preto apoštolom, ktorí sa medzi sebou dohadovali, ktorí z nich je väčší, Ježiš hovorí: “Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a sluha všetkých.”
Toto ponaučenie dáva Ježiš apoštolom v čase, keď oni boli ešte veľmi vzdialení od pochopenia a prijatia Ježišovho učenia. Veď nasvedčuje tomu aj dnešná situácia. Ježiš rozpráva cestou veľmi vážne veci. Rozpráva o tom, ako bude trpieť, ako ho zabijú a ako napokon vstane z mŕtvych. Apoštoli však asi nepotrebovali nad tým premýšľať, keď rozprávajú o tom medzi sebou, ktorý z nich je väčší. Asi si mysleli, že Ježiš len žartuje. Vkladali do neho svoje osobné ambície, videli v ňom človeka, s ktorým to môžu ďaleko dotiahnuť.
Pred dvoma týždňami sme počuli o uzdravení hluchonemého. Neboli aj apoštoli takí, nepotrebovali uzdravenie?
Prerod apoštolov sa podarilo Ježišovi urobiť. Skutky apoštolské a kresťanská tradícia nám to jasne potvrdzujú. Apoštoli sa pre Ježiša stali sluhami všetkých. Už sa nehádali medzi sebou, ktorý z nich to ďalej dotiahol v spoločenskom živote, ale súťažili v tom, kto skôr položí za Krista život. Stali sa veľkými, ale ináč, ako kedysi plánovali.
Nebudeme teraz rozprávať o tom, že aj v našej dobe sa ľudia predháňajú v tom, kto bude z nich väčší. Nebudeme rozprávať ani o tom, že niektorí ľudia vidia zmysel života len v tom, aby sa dostali o stoličku vyššie. Nebudeme rozprávať ani o tom, koľko ľudí mení politické strany, len aby čosi znamenali. Nebudeme rozprávať ani o tom, že koľko neschopných ľudí chce byť všade prvými. To je jav, ktorý bol, je a vždy bude.
My ostaneme radšej na pôde našej Cirkvi a nášho náboženstva. Všetci sme ohrození jedným nebezpečným vírom (baktériou), ktorý sa volá povýšenosť. Ak počítačový vírus napadne počítač, všetko v ňom obráti hore nohami, zablokuje a počítač sa stane nefunkčným. Ak aj do našej osobnej zbožnosti prenikne vírus povýšenosti a pýchy, naše náboženstvo sa stane nefunkčným.
V našej náboženskej formácii existujú len dve možnosti: buď sa namáham z lásky k Bohu a vždy si uvedomujem, že som človek hriešny, alebo sa namáham z lásky k sebe a chcem iným ukázať, kam som ja schopný to so svojou zbožnosťou dotiahnuť.
Viete, že je veľmi pekný pohľad na veľký štadión, na ktorom sa odohrávajú športové súboje. Bolo by to paradoxné, keby nejaký športovec nechcel poraziť iného. Alebo keby sa športovci núkali jeden druhému, aby vyhral. To by nebol šport. To by sme nemali zážitky. Šport je vtedy krásny, keď niekto vyhrá a niekto prehrá.
Nemôžeme však farnosť (rodinu), v ktorej žijeme, pokladať za súťažný štadión, v ktorom sa preteká, kto bude zbožnejší. Možno by boli radi niektorí veriaci, keby v kostoloch boli nejaké tabule, na ktoré by sa zapisovali ich náboženské výkony. Napríklad koľkokrát idú za mesiac do kostola, koľkokrát sa pomodlia, koľkokrát sa vyspovedajú, koľkokrát odpustia, koľko dajú do zvončeka atď. Niektorým by takáto súťaž vyhovovala.
Nevyhovovala by však Ježišovi, ktorý od nás takéto súťaže nechce. Ježiš chce, aby sme v pokore a poníženosti formovali svoj náboženský život. On od nás napríklad chce počuť toto: Ježišu, ja chcem chodiť každú nedeľu do kostola preto, lebo ťa milujem, lebo to potrebujem pre svoju dušu, lebo som človek slabý a sv. omša ma vždy posilní. Pri všetkých náboženských prejavoch chce Ježiš počuť jedine takýto postoj.
Teológ Johann Arndt sa vyslovil, že „každý chce byť rád Kristovým služobníkom, ale Krista nasledovať nechce nikto.”
Učme sa aj my od Ježiša, ktorý o sebe povedal: „Ja som tichý a pokorný srdcom.” On chce, aby sme nie len pre neho slúžili, ale aby sme ho aj nasledovali. Svoj život chce ponúknuť nám, aby bol pre nás najkrajším vzorom. Vzorom pokory a lásky k Bohu a ľuďom.
Ľudia radi o sebe rozprávajú, čo všetko znamenajú pre tento svet. Často si myslia, že svet tu bol stvorený len pre nich. Nenapodobňujme ich. Napodobňujme radšej Ježiša a apoštolov po ich obrátení, keď uverili, že veľkosť = služba.
Turzovka, 19.9.2021
Pozrite tiež: