Ez 2.2-5, 2 Kor 12,7-10, Mk 6,1-6

Dnes sa o ľuďoch hovorí, že každý má svoje predstavy a názory.

Na politiku. Na šport. Na náboženstvo. Na dianie vo svete. A koľko máme odborníkov na očkovanie, pandémiu?! Z toho akoby vyplývalo, že ľudia menej hľadajú skutočnú pravdu a viac sa pridŕžajú svojich predstav a názorov. Je to samozrejme slobodný prejav človeka, môže to byť však prejav nebezpečný.

Minulú nedeľu sme videli Ježiša ako pomáha ľuďom. V dnešnú nedeľu vidíme, že jeho rodáci, sa z toho nejako zvlášť netešili. Spočiatku boli prekvapení, ale potom začali znižovať Ježišovu činnosť a začali sa na ňom pohoršovať: „Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?“ A pohoršovali sa na ňom.

Niektorých rodákov uzdravil, ale evanjelista Marek napísal, že tam nemohol urobiť nijaký väčší zázrak. Dôvod bol v tom, že v Ježiša jeho rodáci neuverili. Mali svoje predstavy o Bohu, o Mesiášovi. Dokonca, ako píše evanjelista Lukáš (4,28-30) Ježiša vyhnali a chceli zhodiť zo zrázu. Vidíme koľko stratili!

Veľmi ťažko im bolo prijať, že jeden z nich je iný, hovorí „novú múdrosť“.

To nemôže byť Mesiáš, veď s nimi vyrastal, poznajú jeho rodičov, jeho tesársku prácu, jeho príbuzných. Domnievali sa, že Mesiáš príde na oblakoch, že bude úžasné mocný, bohatier... Nie tesár!

Pre nich bol Boh spravodlivý a prísny sudca. Stvoriteľ sveta a mocný vládca, ktorý ničí všetko zlo a všetkých zlých ľudí. A tento ich rodák učí pokore, tichosti, lieči to, čo je slabé, odpúšťa hriešnikom, miluje biednych ľudí. Nie je ani bohatý, nemá ani rabínske školy, nie je ani mocný. Namiesto spravodlivosti hovorí o láske a namiesto vládnutia hovorí o službe A hovorí, že takýto je aj Boh a že on je Božím synom, Pomazaným. To predsa podľa ich predstáv a názorov nemôže byť pravda.

Vidíme, že vtedajší ľudia sa od dnešných veľmi nelíšia. Vždy je ľahšie žiť podľa predstáv, ako hľadať a prijať pravdu.

            Legenda hovorí o človeku, ktorý zablúdil v púšti. Slnko nemilosrdne pálilo a on strácal sily. V tom zbadal v diaľke oázu. Pomyslel si: „To je len moja predstavivosť, lebo som veľmi unavený“. Videl datľové palmy, trávu a prameň s vodou. To pracuje moja fantázia, lebo som hladný. Počul tečúcu vodu. To sú ale len sluchové halucinácie, premýšľal. Aká ukrutná vie byť príroda. Po istom čase prechádzali tadiaľ dvaja beduíni a našli ho mŕtveho. Nevedeli pochopiť ako mohol zomrieť od smädu kúsok od prameňa vôd. Jeden poznamenal: Bol to moderný, človek. Áno, vzdelaný človek, skôr polovzdelaný. Niečo sa naučil a a myslel, že vie všetko!

Keby nevedel o fatamorgáne určite by šiel za vodou. Domnieval sa, že je múdry na to, aby sa dal nachytať – a zomrel.

Pochopili sme túto legendu? Je v nej skrytá múdrosť, že ak človek uverí svojej predstave a nie skutočnej pravde, tak môže svoj život zničiť. Môže zničiť aj svoju vieru, Cirkev do ktorej patrí, lebo sa domnieva, že našiel niečo lepšie!

Nemali by sme sa teda podobať na obyvateľov Nazaretu, ani na muža z legendy. Mať svoj názor je síce dnes veľmi moderné, ale nie medzi vzdelanými alebo úprimne nábožnými ľuďmi. Vzdelaní ľudia stále hľadajú pravdu u ešte viac vzdelaných a nábožní ľudia porovnávajú stále svoje názory a predstavy s názormi Ježiša. Len to je spôsob, ako čerpať z múdrosti ľudskej, ale predovšetkým z múdrosti Božej. Prosme Ježiša, aby nám pomohol skončiť s takými náboženskými predstavami, ktoré sú detské, naivné a dokonca aj hlúpe – čo sú skôr povery! Nezabúdajme, že nad každou ľudskou múdrosťou je múdrosť Božia. My ju pravidelne počúvame, avšak prijímajme ju aj do svojich myslí a sŕdc.

Sloboda človeka sa prejavuje v tom, že môže mať svoje predstavy a názory. Múdrosť sa však prejavuje v tom, že človek svoje predstavy a názory ma stále napojené na zdroj múdrosti, na Boha a Ježiša.

Turzovka, vigília, 3.7.2021

Pozrite tiež: https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1784-strnasta-nedela-v-cezrocnom-obdobi