Ez 17,22-24, 2 Kor 5,6-10, Mk 4, 26-34
Dievčatá a chlapci, už ste niečo zasiali, zasadili?
Napríklad kvet. Pomáhali ste sadiť zemiaky, máte na balkóne paradajky? Vidíte ako rastu?
Tak pomaly a neviditeľne rastieme aj my.
Aj po stránke vedomosti, šikovnosti. Pamätáte ako ste sa učili čítať, písať...
Čo viete urobiť doma, čo ste pred časom nevedeli?
Semienka v našom živote:
Janko s Marienkou vystrájali. Už od rána sa stále poštuchávali, pokúšali, nemohli okolo seba prejsť, aby sa na seba aspoň nezagánili. Mamička si s nimi už nevedela rady: stále ich musela napomínať, mračiť sa na nich ...
Otecko prišiel z práce, pozrel na mamičku, na deti a hneď spoznal, čo sa deje. Všetci sú zamračení, mrzutí ...
Otecko zjedol, čo mu mamička prichystala a vzal Janka a Marienku do lesa (nebojte sa, nenechá ich tam, to je iná rozprávka). Vodil ich po tých najkrásnejších cestách, ukazoval im tie najkrajšie miesta, aby ich prešli tie zlé, škaredé myšlienky. S radosťou sledoval, ako sa ich tváričky rozjasňujú, ako sa začínajú usmievať ... a už sú to opäť jeho dobré deti.
Došli až k dubu na križovatke. Bol to snáď najväčší strom v celom lese. Mal okolo seba dosť miesta, vyrástol do výšky i do šírky.
„Ocko, ako je ten strom starý?“
„Ten má určite cez sto rokov.“
Deti si pod ním pripadali ako trpaslíci. Otecko vzal zo zeme žaluď.
„Vidíte? Z takéhoto žaluďa, čo sa vojde do dlane, vyrastie takýto obrovský strom!“
„To je nádhera,“ vzdychla Marienka.
Janko nadšene volal: „Z tak malého žaluďa takýto obor!“
Otecko pokračoval: „Len sa rozhliadnite naokolo, každý z týchto vysokých stromov – smrek, borovica, buk ... každý vyrástol z malilinkého semienka. Stromy, kríky, tráva, všetko, všetučko rastie zo semienok. A niektoré sú také maličké, že skoro nie sú vidieť.“
„Aké nevidieť?“
„Napríklad semienka húb.“
Deti sa rozhliadajú a všetko im pripadá také zázračné. Už ale bol čas ísť domov. Ešte si nazbierali do tašky žalude. Na spiatočnej ceste deti poskakovali vedľa otecka a zbierali šišky, bukvice, bobuľky, semienka trávy a pripadalo im to ako vzácne poklady.
Prichádzali k ich záhrade a tu vidia za plotom loptu. Otecko sa pýta: „Kto si s loptou hral posledný? Kto ju neupratal?“
„Janko.“
„Nie, to si bola ty, Marienka!“
„Nie, ty!“
„Ty!“
Otecko videl, ako sa ich radostné tváričky znovu hašteria. „Pozrite, tu je také jedno semienko.“
„Kde?“
„Kde je?“
„No predsa tu, vidíte? Nie z každého semienka vyrastie niečo pekného. Vy ste zasadili semienko hádania. Za chvíľku by z neho vyrástla poriadna bitka. Deti sa bijú, dospelí bojujú ..., vidíte, ako to rastie?“
Janko s Marienkou sa hanbili.
„Tak deti, už žiadne škaredé semienka, áno?
„Áno, budeme sa moc a moc snažiť.“
A ako to bolo ďalej? To viete, niekedy sa im to tiež nepodarilo a začali byť na seba zlí, ale stačilo len pripomenúť: „Čože to opäť sadíte?“ A už boli ako dvaja anjeličkovia.
Čo poviete, boli už dobrí?
No nie je to jednoduché. Kvety musíme polievať – to je modlitba, spoveď prijímanie...
Musíme trhať burinu v záhrade – premáhať sa.
Modlíme sa:
- Pane Ježišu, prosíme ťa za našich biskupov, kňazov a rodičov, aby ochotne a s nadšením rozsievali dobro u tých, ktorí sú im zverení
- Pane Ježišu, ty si prišiel všetkých zachrániť; daj svoju lásku aj tým, ktorí ťa ešte nepoznajú.
- Pane Ježišu, prosíme ťa za prvoprijímajúce detí a birmovancov našej farnosti aby počúvali Božie slovo a rástli v dobrote.
- Pane Ježišu, ty si tu v kostole stále prítomný; chceme ťa tu navštevovať čím častejšie
- Pane Ježiš, daj aby zrno viery zasiate do nás pri krste, stále viac rástlo a mohutnelo
- Pane Ježiš, pomáhaj nám v našich rodinách žiť tak, aby sme sa vyhli hádkam a hnevu.
Turzovka, 13.6.2021
Úvahy pre dospelých sú na: