Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk 1,1-15-17.20-26, l Jn 4,11-16, Jn 17,11b-19 

Kto povedie Cirkev? 

Po Nanebovstúpení Pána sa mladá Cirkev, ktorá sa zhromaždila okolo Ježiša, ocitla pred novými ťažkosťami. Pokiaľ bol Ježiš uprostred apoštolov a učeníkov, bol prirodzene tým, kto ich viedol, ktorý ich učil a ukazoval im, ako majú žiť. Ale od okamihu, keď opustil túto zem, ako sme to pred pár dňami oslávili pri nanebovstúpení, ocitli sa sami. Určite si spomenú na to, čo im povedal Ježiš, a povedia si navzájom veľké chvíle svojho života s ním, ale ako sa postavia budúcnosti? Kto rozhodne, čo sa stane? Kto bude viesť túto skupinu, ktorá je veľmi malá a ktorá nemá veľa sily? Kto im dá prostriedky na ohlasovanie evanjelia?

Mladá Cirkev postupne objavovala, ako ju Boh naďalej vedie.

Bohom povolaný

Apoštoli museli najskôr určiť toho, ktorý mal nahradiť Judáša, zradcu, ktorý spáchal samovraždu a ktorý uprostred svojej skupiny nechal prázdne miesto. Otázka však bola, ako si to zvoliť. Táto voľba musí mať nesmierny význam pre pokračovanie, pretože poskytovala veľmi presné informácie o spôsobe organizácie Cirkvi. Aby mohli pokračovať vo výbere náhradníka, najskôr hľadajú tých, ktorí žili s Ježišom od začiatku do konca. Medzi nimi sú dvaja, ktorí by sa mohli stať Judášovými nástupcami. Nie sú to však apoštoli, ktorí sa podujmú na túto úlohu. Celé spoločenstvo sa začína modliť a prosí Boha: „ukáž nám, ktorého z tých dvoch si si vybral“ (Sk 1,24). A tak, aby bola vyjadrená Božia voľba, losujú. Vo viere to nejde o náhodu, ale náhradníka označuje Boh. „Los padol na Mateja, ktorý bol od tej doby spojený s jedenástimi apoštolmi“ (Skutky 1:26). Tu je prvý prvok, ktorý nám hovorí, ako bude usporiadaný zvyšok života Cirkvi: Boh sám si vyberá tých, ktorých pošle.

Nesený Ježišovou modlitbou

Táto malá a krehká skupina nachádza svoju silu v tom, čo Ježiš povedal a urobil. V evanjeliu, ktoré sme počuli, sa Ježiš modlí k svojmu Otcovi za tých, ktorých zanechá na svete, „sú na svete“ (Jn 17,11), aj keď „nie sú vzatí zo sveta“ (Jn 17, 15 ). Kristus sa za nich modlí, aby si zachovali vieru, ktorú im dal, aby zostali verní Bohu. Ježiš sám sľubuje Božiu prítomnosť a silu v tejto malej skupine, ktorej pri svojom odchode zveril evanjelium. Toto je druhý prvok: táto malá Cirkev, ktorá bude rásť, je prostredníctvom Ježišovej modlitby zverená Božej sile.

Spojení putami lásky

A táto modlitba obsahuje aj to, čo Ježiš žiada od svojho Otca za svojich učeníkov. Modlí sa, aby boli navzájom zjednotení ako je zjednotení s Otecom a boli zjednotení s ním. Táto jednota teda nie je len sympatia alebo vzájomné priateľstvo. Stáva sa znakom Božieho spoločenstva. Božiu prítomnosť spoznávame podľa toho, ako sa milujeme. „Boha nikto nikdy nevidel“ (1 Jn 4,12), hovorí sa v Liste svätého Jána, „ale ak sa milujeme navzájom, Boh v nás zostáva“. (1 Jn 4,12). Takto sa Ježiš zviditeľní, keď ho učeníci uvidia odísť. Ježiš sa vrátil k Otcovi, bude viditeľný prostredníctvom spoločenstva tých, ktorí ho nasledovali a ktorí budú žiť v spoločenstve lásky.

Trojnásobný svedok Cirkvi

Tieto tri prvky (výber učeníkov samotným Bohom, Božia sila darovaná Ježišovou modlitbe a láska spájajúca Kristových učeníkov) stále tvoria svedectvo našej Cirkvi. Sám Boh si nás vybral a povolal. V čase nášho krstu zavolal na každého z nás menom a každý deň nás volá, aby sme žili v spoločenstve s ním. Ježiš sa dnes modlí za nás, aby sme mali Božiu silu a aby sme žili v jednote tak, ako sú zjednotení Otec a Syn. Duch Kristov buduje jednotu svojej Cirkvi a spája, ako vidíme v našom spoločenstve dnes, mužov a ženy všetkých národov a všetkých farieb, aby vytvorili jedno telo, jednu rodinu, jedného jediného človeka. To, ako spolu žijeme a ako praktizujeme lásku, ktorú sme dostali, robí z nás znamenie medzi ľuďmi. Každý vie, že Boha nemožno vidieť. A keďže ho nie je vidieť, mnohí v neho neveria. Ale plody Božieho konania v našom živote sú jasne viditeľné: spôsob, akým nám umožňuje prekonať našu plachosť, našu ľudskú slabosť a náš vzájomný strach, aby nás pritiahol k sebe a žil v láske. Nevidíme Boha, ale môžeme vidieť Božie deti, ktoré žijú v spoločenstve z lásky, ktorú Boh vylieva do našich sŕdc.

Komunikujte, aby láska Božia zažiarila a bola naplnená radosťou

Bratia a sestry, keď sa schádzame tak, ako sme dnes, aby sme slávili Deň Pána, prežívame toto spoločenstvo s Kristom a toto spoločenstvo navzájom intenzívnejšie ako po zvyšok týždňa. Obnovujeme svoju silu milovať jeden druhého. Mladí ľudia, ktorí sa dnes chystajú prvé sväté prijímanie, zaujmú svoje miesto v tomto Pánovom zhromaždení. Aj oni sa tam stávajú znameniami a svedkami lásky, ktorú Boh má k ľuďom. Ježiš vo svojej modlitbe povedal: „Ale teraz idem k tebe a toto hovorím na svete, aby mali v sebe moju radosť – a úplnú.“ (Jn 17,13).

Tieto slová sa nám dnes na tomto svete plnia. Chce naše srdcia naplniť radosťou. Vieme, že náš život má svoje ťažkosti. Ale tiež vieme, že Božia sila je väčšia ako ťažkosti v našom živote. Sme si istí, že sila lásky nám umožňuje uniknúť z izolácie a opustenia, že Kristus je dnes a vždy nažive. Amen.

Kardinál André Vingt-Trois, parížsky arcibiskup

Pozri tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/319-7-velkonocna-nedela-2

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1725-7-velkonocna-nedela-4

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/318-7-velkonocna-nedela-deti