Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Sk, 4,32-35, 1 Jn 5,1-6, Jn 20,19-31

Uvedenie do bohoslužby:

V žiadnom prípade nesmieme „zanechať“ slova o Vzkriesení a živote prvej cirkvi len v minulosti. Aj dnes, práve dnes, má byť poslucháč oslovený Kristom a stáť sa veriacim, teraz môže mať život v jeho mene. A tiež teraz môžeme žiť jednotu mysli, ktorá v kresťanstve legitímne vyrastá iba z viery. Preto, že sme uverili v jedného vzkrieseného Pána, ktorý jediný je zdrojom našej nadeje, preto sme jednej mysle.

V dejinách cirkvi existujú rôzne názory a postoje na rôzne otázky, rôzne spirituality (a to hodne odlišné). Veľa raz existovali a existujú spory, nezhody, rozličné stanoviska, ktoré sa len obťažne prekonávajú. Patrí to k životu, len po smrti spory definitívne zmĺknu.

Všetko však drží pohromade jedna jediná nadej v jedného vzkrieseného Pána, darcu života. Kde táto nadej nie je, tam môže byť len jednota v nepodstatných veciach, alebo uniformita či dril. Nič z toho ale do cirkvi nepatrí, alebo to nie je pre ňu dosť dobré.

Nech nás povzbudzuje to, že napriek našej nejednotnosti s Bohom, i navzájom, je k nám Boh milosrdný. A to nielen v Nedeľu Božieho milosrdenstva!

Úvaha

Za život človek vypočuje množstvo čítanie z Písma, kázni, katechéz, skrátka vstrebáva do seba množstvo náboženských informácii. Niektoré si dokonca trvale zapamätá. Je to už viera?

 Zo skúsenosti vieme, že nie. Človek môže o Kristovi mnohé vedieť, a predsa ešte nemusí mať vieru. Viera v kresťanskom slova zmysle nie je viera niečomu alebo „na niečo“ ale je to predovšetkým viera niekomu. Viera Bohu. Ale nielen to, i viera človeku. Tomáš mal uveriť tým, ktorí mu povedali: „Videli sme Pána,“ teda vzkrieseného Pána. Ale Tomáš neuveril, a tak sa musel stretnúť so vzkrieseným Kristom sám, aby nielen vznikla jeho viera, ale aby počul: „Blahoslavení, ktorí nevideli a uverili.“ Tomášovo stretanie s Kristom je naviac, je to mimoriadny dar.

 Svedectvo tých, ktorí sa stretli so Vzkrieseným, je prítomné v Písme a je prítomné vo viere cirkvi. V zásade je teda prístupné všetkým ľudom všetkých generácii. Viera teda tiež znamená uveriť svedkom Kristova zmŕtvychvstanie a na základe takto prijatého svedectvo žít. Nejde len o to, vedieť všetko o Kristovi, poznať všetky jeho slova a znamenia. Ani Ján všetky neodovzdáva, ako čítame v jeho evanjeliu. Ide o to, prijať toľko informácii, a tak uveriť tým, ktorí mi ich odovzdávajú, aby mohla vzniknúť moja vlastná viera ako sila, ktorá nesie môj život, ako spojnica medzi mojim ľudstvom a Božím životom, ktorý nám Boh skrze Krista daroval.

 Ján povie: „Aby ste s vierou, mali život v jeho mene“ (Ján 20,31). To je to, o čo v dôsledku ide. Nejde len o množstvo informácii, nejde len o správnosť poznatkov, nejde len o to, uveriť Ježišovým svedkom, i keď je to všetko potrebné. Ale to, k čomu sa má dôjsť, je ešte závažnejšie. Ide totiž o život. Nie o život akýkoľvek. Ide o život Boží. A ten môžeme vďaka krstu a viere dostáť. „Ak sa nenarodí niekto z vody a Ducha svätého, nemôže vojsť do Božieho kráľovstva“ (Ján 3,5).

 A konečne: „Otče, prišla ta hodina. Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba. Obdaril si ho mocou nad všetkými ľuďmi, aby dal večný život všetkým, ktorých si mu dal. A večný život je to, že poznajú teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jan 17,1-3). Život, o ktorom Ján hovorí, nie je iba biologickým životom, o ktorý sa najväčšia časť ľudí strachuje. Nie je iba ľudským fungovaním. Ale nie je to tiež niečo, čo by nepatrilo do tohoto života a sveta, niečo, čo by sme mohli nájsť len a iba na „onom“ svete, za hranicami nášho pozemského bytia. Viera nás uvádza do života, ktorý vychádza od Boha, a ktorý je nám darovaný už tu a teraz. Je to život plný, nezničiteľný smrtí. Život, ktorý je „s Kristom skryt v Bohu“ (Kol 3, 3). To je naše pravé bohatstvo, to je bezprostredný výsledok našej viery, ktorý nie je však, ako iné pozemské dary, určený len pre interval medzi narodením a smrťou. Pavol sa tento život snaží občas popisovať, Ján o ňom proste hovorí ako o fakte.

 A my? Chceme o tomto živote niečo podstatného vedieť? Počuli sme teraz cez Veľkonočné sviatky pomerne dosť úryvkov z Písma, slávili sme liturgiu (v podstate akúsi názornú hru) tajomstvo našej spásy. Čo ostáva pre všedné dní? Práve pre tento život, ktorý je prístupný skrze vieru, nás mohla Veľká noc povzbudiť. Život, ktorý je v podstate viac, než hocaké zdokonalenie človeka. Je to život Bohom darovaný, nie nami vypestovaný. Život radikálne nový. Podarí sa nám „chodiť v novosti tohoto života“, nepočuli sme slovo Božie zbytočne? Budeme tými, ktorí sú skutočne blahoslavení, pretože nevideli a uverili. Pokiaľ sa to s nami už nestalo, môže sa to stáť teraz, nie až niekde v hmlistej budúcnosti.

Dvaja pracovníci hovoria o viere. Jeden z nich: Ja nechodím do kostola, ani neverím, ale o Ježišovi, dejinách cirkvi viem viac ako ty. Vieš vymenovať apoštolov, vieš kto privítal Ježiša v chráme na 40 deň?

Druhý: Žiaľ neviem. Ale jedno viem, pil som, rozpadávala sa mi rodina, ale teraz ako žijem s Ježišom toto všetko sa vylepšilo.

Turzovka - Vršek, 11.4.2021