Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

2 Krn 36,14-16.19-23, Ef 2,4-10, Jn 3,14-21 

Moderátorka Aneta Parišková, ktorá práve prekonala zákernú chorobu, pred rokmi odpovedala na otázky; Naj myšlienka: Boh je láska. Naj kniha: Biblia.

Prekvapila ma.

Môžeme si to aj my osvojiť.

Dnes sme počuli z Biblie o Božej láske: Boh tak miloval svet... Môžeme ju poznávať (podľa Raniero Cantalamessa) v týchto etapách: 

Prvá etapa

nás uvádza mimo čas a mimo históriu, do samotnej večnosti Boha a znie takto: Boh je láska (1 Jn 4,8). Boh je láska sama v sebe, bez ohľadu na to či je rozpoznaná stvorením. My zdanlivo v tejto fáze chýbame. Boh nemá nič iné na to aby miloval okrem seba samého. Vieme, že Boh aj napriek tomu, že je jediný, nie je osamotený ani v tejto fáze, ktorá predchádza stvoreniu. Veď má so sebou svojho Syna, svoj dokonalý obraz, ktorý miluje a ktorým je milovaný takou silnou láskou, ktorá tvorí tretiu Osobu, Ducha Svätého. Láska sa teda nachádza už v Bohu samom. Jedná sa o lásku nestvorenú, trojičnú, neuchopiteľnú.

A predsa, my sme v tejto fáze ani nechýbali ani sme neboli Bohu neznámi: On si nás vyvolil ešte pred stvorením sveta. (Ef 1,4) Už sme boli obsiahnutí a kontemplovaní v jeho láske ako stvorenia ešte skryté v lone a v myšlienke toho, ktorý ich počal a očakáva ich príchod na svet.

Druhá etapa - stvorenie.

Stvorenie je odhalením tejto skrytej lásky. Prvý základný akt Božej lásky voči stvoreniam. To, čo ich privádza k bytiu a dáva existenciu. Môžeme to prirovnať – každé prirovnanie je tu však veľmi biedne – k láske dvoch stvorení, k aktu, v ktorom počnú nový život.

V čom sa prejavuje Božia láska. Stvorenie je aktom lásky. Liturgia interpretujúc teologické myslenie celého kresťanstva v štvrtej eucharistickej modlitbe hovorí: Velebíme ťa, svätý Otče, lebo si veľký a všetko si stvoril s múdrosťou a s láskou. Boh teda tvorí preto, aby vylial svoju lásku, pretože dobro je preto dobrom, lebo sa prirodzene šíri potrebuje sa rozliať, šíriť, zjaviť sa. Bohu nestačilo, že miloval v sebe. Chcel milovať a byť milovaný kýmsi, kto by bol mimo neho a voči ktorému by láska nadobudla nový charakter: charakter slobody a daru. Ak skúmame čo je poslednou skutočnosťou človeka, kde nachádza svoj zmysel, odhalíme, že je ňou práve myšlienka Božej lásky, ktorá sa prejavila a obliekla do tela.

Tretia etapa

je naplnením všetkých predchádzajúcich. Boh tak miloval svet, že nám poslal svojho jednorodeného Syna. Tretia etapa Božej lásky sa teda nazýva: Ježiš Kristus. Ježiš je láskou Boha, ktorý sa stal človekom. On je vrcholným prejavom Otcovej lásky. Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet (porov. 1 Jn 4,9). Ale Ježiš sa neuspokojil s tým, že bol dôkazom a zobjektivizovaním lásky Boha voči ľuďom. On nás miloval láskou Božskou aj ľudskou, pretože bol Boh aj človek. Božia láska v ňom sa aj subjektivizovala. Ako mňa miluje Otec, tak ja milujem vás. (Jn 15,9). Vy ste moji priatelia (Jn 15,14). Ježišova láska voči nám presahuje každé poznanie (Ef 3, 19). V Ježišovi sa Božia láska prispôsobila našim ľudským podmienkam, ktoré majú potrebu vidieť, počuť, dotýkať sa, viesť dialóg. Sic Deux dilexit: konečne vieme ako miluje Boh. Láska Ježišova voči ľuďom je silná, mužná, citlivá, trvalá, ktorá smeruje až k vrcholnému dôkazu, pretože nikto nemá väčšiu láskou lásku ako ten, kto položí život za milovanú osobu (porov. Jn 15, 13). A On položil život. Jeho láska je plná taktu a ľudského tepla: ako miluje ženy, s akou delikátnosťou sa k nim približuje v ich ponížení, avšak bez akejkoľvek prístupnosti na zlo. Ako miluje učeníkov, deti, chudobných, chorých i takých, ktorých nebolo možné sa dotknúť! On milujúc premieňa, pomáha rásť, oslobodzuje (Samaritánka, Mária Magdaléna). Pred Lazárovým hrobom o ňom povedali: Hľa, ako ho miloval.

Štvrtá etapa

Božej lásky (a takisto histórie spásy), tá ktorá siaha až do našich čias sa nazýva Duch Svätý. Božia láska, ktorá sa prejavila v Ježišovi Kristovi zostáva medzi ľuďmi a oživuje Cirkev prostredníctvom Ducha Svätého. Kto je vskutku Duch Svätý? On je vzájomnou láskou medzi Otcom a Synom, ktorá sa po zmŕtvychvstaní rozliala na veriacich ako vôňa, ktorá sa šíri z alabastrovej nádoby a napĺňa dom. Božia láska je rozliata v našich srdciach skrze Ducha Svätého, ktorého sme dostali (Rim 5,5). A že ostávame v ňom a on v nás, poznávame podľa toho, že nám dal zo svojho Ducha (1 Jn 4,13). Bez daru Ducha Svätého onen veľký dôkaz Božej lásky, ktorým bol Ježiš Kristus, by bol zostal iba počas stáročí stále viac vyprchávajúcou spomienkou. Duch Svätý robí z tejto lásky aktuálnu skutočnosť, aktuálnu dnes a navždy.

My túto lásku pociťujeme od iných snažíme sa o ňu!

Toto je teda schematické zjavenie Božej lásky pre človeka. Jej pomalé prenikanie do histórie až po dnešnú Cirkev. Čo odpovieme? Ako zareagujeme? Existujú rozdielne reakcie. Jedna je tá, ktorú sv. Bonaventúra vyjadrí takto: Sic nos amantem quis non redamare. Vzájomná výmena! Milovať Boha, ktorý nás miloval. Neprehliadnime túto perspektívu. Druhá reakcia je tá, ktorú vyjadril sv. Ján: Keď nás Boh tak miluje, aj my sme povinní milovať jeden druhého (1 Jn 4, 11). Neprehliadnime ani túto perspektívu.

Je čosi, čo prichádza pre týmto všetkým. Samotný Ján to takto vyjadruje: My, čo sme uverili, spoznali sme lásku, akú má Boh k nám. (1 Jn 4, 16) Úžasná vec a jedna z najťažších na svete. Málo je tých, ktorí môžu zopakovať túto vetu v pravdivosti.

Nás postoj: Neuveriteľnosť, ľahostajnosť. Neviem čo väčšie a skôr.

Vo svete je stále ťažšie veriť v lásku. Príliš veľa zrád, príliš veľa sklamaní. Kto bol raz zradený alebo zranený má strach milovať i byť milovaný, pretože vie, aké bolestivé je byť oklamaný.

Kresťan musí prekonať túto strašnú víziu, ktorá sa neustále pokúša preniknúť svet. Je to našim povolaním. Môžeme to dokázať, pretože lásku nemusíme objavovať našou inteligenciou alebo fantáziou, veď ona bola rozliata v našich srdciach pri krste. Stačí ju iba odhaliť v našom vnútri, v Cirkvi a svedčiť o nej svetu. Toto je rozhodujúci moment v histórii spásy. Moment v ktorom človek a ešte viac spoločenstvo pohnuté Duchom Svätým hovorí tak ako my dnes: Boh nás miluje a my veríme v lásku!

Turzovka - Vršek,14.3.2021

Pozri tiež:

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/200-4-postna-nedela

https://faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1653-4-postna-nedela-3