Ex 20,1-17., 1 Kor 1,22-25, Jn 2,13-25

Prežívame pôstny čas. Prečo je asi v pôste dnes evanjelium o vyhnaní predavačov z chrámu?

Či preto, aby sme urobili poriadok v kostole? Teraz sú navyše kostoly zatvorené.

Ide tu o niečo viac! O to, že telo je chrám našej duše. Naznačuje to tento dialóg, zaznačený evanjelistom Jánom: Ježiš im odpovedal: „Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím.“ Židia povedali: „Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?“ Ale on hovoril o chráme svojho tela. Ježiš hovorí o tom, že vzkriesi svoje telo, ale predtým bude umučený. Evanjelista dodal: Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Ježiš išiel k sláve cez utrpenie. Hovorí sa o náročnom a bolestnom vyháňaní zla z našej duše? Je tu “PREČO?”, ktoré sa nikdy neuspokojuje. Nepozná Boh inú cestu okrem cesty utrpenia?

Prečo tento „most vzdychania” medzi nami a slávou, medzi nami a blaženosťou? Čo to bola za láska Božia, ktorá nevedela alebo nechcela ušetriť vlastného syna od bolesti?

Vo svete je nevysvetliteľné utrpenie – kto to môže poprieť?!; ale nie je prekvapujúce, že toto utrpenie takmer nikdy nevzďaľuje od Boha toho, kto skutočne trpí, ale oveľa viac tých, ktorí o bolesti debatujú od stola, filozofov či spisovateľov?

Bolesť má zmysel a týmto zmyslom nemôže byť jednoducho trest za hriechy, pretože On – milovaný Otcov Syn, človek bez hriechu – ju zakúsil až do dna. Bolesť môže byť stavebným materiálom pre večnosť. Opäť pripomínam slová básnika: Ak necháš slzy padnúť do prachu, stane sa z nich blato. Pozdvihneš ich na slnko, zažiaria ako perly.

Prečo je tu teda bolesť? Exupery: Princ sa pýta kvetu ako môže zniesť po ňom lezúce húsenice. Kvet: Musím ich zniesť aby ma obletovali motýle! A tak sa zdá, že po prvotným hriechom, si človek pokazil šťastie a uvalil na seba utrpenie. Ježiš prišiel, aby nám dal nádej. K J. P. Sartrovi na sklonku života prišli priatelia a pýtali sa ho čo by si prial. On: Chcel by som zomrieť s nádejou. Potom so smútkom v hlase dodal: „Ale nádej potrebuje pevný základ – vieru. Asi akú mal Abrahám“. K takej viere došli aj apoštoli, ktorí keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.

Turzovka - Vršek 7.3.20121