Uvedenie do bohoslužby:
Dnešné Božie slovo nám pomôže porozumieť, prečo je kresťanstvo u mnohých ľudí tak nepopulárne, neobľúbené. Hovorí otvorene o nesení životných krížov, o zvládaní trápenia. A o týchto veciach dnešný človek nerád počuje.
Kristus berie človeka nielen do svojej rodiny, do svojej služby, ale i do svojej školy. Učí ho, aby dokázal uniesť a zvládnuť všetky bremena života.
Poďme sa prihlásiť do Ježišovej školy.
Uvedenie do čítania:
- čítanie, Jer 20,7-9
Starozákonné čítanie nám dnes hovorí o bolesti prorokov, kňazov, rodičov, múdrych učiteľov od ktorých si ľudia nechcú dať povedať, nechcú počuť ich kázanie, varovanie, ich rady k dobrému životu; a pritom sa ženú sa do skazy.
- čítanie, Rim 12,1-2
Svätý Pavol nám radí, že počas dnešnej sv. omši máme ako obetný dar priniesť seba.
- evanjeliu, Mt 16,21-27
Pán Ježiš nás dnes varuje, aby sme nešli za chvíľkovým šťastím a výhodami, ale snažili sa žiť v duchu evanjelia.
PREČO DOBRO PREHRÁVA
Prečo sa klasické rozprávky tak páčia deťom? Aj keď pre „nečítanie“ dnešných deti sa to môže dať do minulého času. Lebo v nich víťazi dobro, slabí a malí (a takými sa deti cítia). Ak víťazí dobro, spravodlivosť, to sa páči aj nám. Najmä ak je to v náš prospech. Deptá nás bezmocnosť voči zlu a utrpeniu.
Starozákonný prorok Jeremiáš nemôže uniesť, že slovo Božie je také bezmocné a prináša mu len pohanu a posmech celý deň (1. čítanie). Ak poznáte jeho príbeh tak viete, že to mal veľmi ťažké. Bol asi najtragickejšou osobnosťou Starého zákona. Tak chcel dobro ľudu, varoval ho a ľud miesto nápravy ho dal do väzenia a podľa tradície v Egypte kameňoval, lebo „zle prorokoval“.
Vzdáva sa a hovorí si: „Nebudem naňho myslieť, ani už nebudem hovoriť v jeho mene.“ Je však prorok a nemôže nehovoriť: Ale tu mi bolo, akoby oheň blčal v mojom srdci, uzavretý v mojich kostiach. A poddal som sa, nevládal som mu odolať.
Apoštol Peter nemôže uniesť, že i Vtelené slovo - Pán Ježiš je taký slabý, aby mal trpieť a bol zabitý a preto si ho vzal nabok a začal mu dohovárať: „Nech ti je milostivý Boh, Pane! To sa ti nesmie stať!“
S Ježišom chce víťaziť a nie trpieť, prežívať posmech ako Jeremiáš.
My tiež niekedy nemôžeme uniesť nekonečný prúd zla, ktoré znovu a znovu zadupáva dobro vo svete. My chceme víťaziť!
Prečo dobro vo svete tak často prehráva?
Otázky filozofov:
Od filozofov starého Grécka (Epikuras) až po dnešných skeptikov sú stále tie isté otázky. Prečo Boh nezabráni zlu na svete, keď je dobrý a všemohúci?
Buď zabrániť nemôže, - ale je potom Boh ešte všemohúci?
Alebo zabrániť nechce, - ale je to potom Boh ešte dobrý?
Alebo zabrániť môže a chce, - ale prečo teda zlo zo sveta nemizne?
Mytologické odpovede:
Z dávnych dôb ľudstva sú mytologické odpovede, ale tie nám dnes už pomôcť nemôžu:
- Ani z Perzie pochádzajúca predstava dvoch bohov (dobra a zla), ktorí spolu zápasia.
- Ani skorá židovská apokalyptika, ktorá posunuje príčinu zla do temných prapočiatkov ľudstva a bytia, do obrazu prvotného hriechu anjelov a ľudí.
- Podobná je indiánska legenda. Indiáni šli loviť našli otvor ktorým sa z raja spustili na zem. Nemohli sa vrátiť, lebo tučná indiánka sa v otvore zasekla.
Židovská tradícia je nám bližšia, veď z nej čerpáme a je aj základom náuky o dedičnom hriechu. Tušíme, že v „kolíske ľudstva“ došlo k nejakému skratu.
Pokus o rozumové „ospravedlnenie“ Boha:
Veľkí myslitelia 18. storočí rozumu (Leibnitz, Kant, Hegel) sa pokúšali o rozumové „ospravedlnenie“ Boha. Lenže všetko to ich zložité rozumovanie a mudrovanie je pre človeku, drvenému nespravodlivým utrpením, ako pokus uspokojiť hladového prednáškou o chémii trávení.
Pokusy o emancipáciu - ľudskú svojpomoc bez Boha
Pre ľudí 20 storočia sa stalo načas veľkou módou, že prestali hľadať pomoc u Boha (marxizmus, komunizmus). Boli presvedčení, že si od zla a trápení vo svete pomôže človek sám. Čakalo sa, že rozvoj civilizácie, techniky, vedy a politiky zbaví svet zla a vytvorí nebo na zemi. Lenže títo ľudia vytvorili trpkú skúsenosť, a my všetci s nimi, že i vo svete vedeckotechnickej revolúcie sú ďalej vojny - ešte krutejšie; - existuje ďalej bezprávie, - ešte násilnejšie; - že zla nijako neubudlo.
Zmenilo sa len to, že vinu za zlo človek neveriaci nemôže už pripisovať Bohu veď v neho neverí. Nehľadá sa už, ako ospravedlniť Boha, ale ako ospravedlniť človeka. Moderná diplomacia je umenie, ako zvaliť vinu za všetko na druhých.
Dnes už to vieme isto: sama veda, technika a politika nezbaví ľudstvo utrpenia, nevykúpi človeka.
Utrpenie ako test viery
A tak utrpenie zostáva i dnes - a zrejme vždy zostane - testovacou otázkou viery človeka. Preto:
- Môžeš povedať tvárou v tvár toľkému utrpeniu vo svete, že nemôžeš veriť v existenciu dobrého Boha. To môžeš, a mnohí to tak povedali a hovoria.
- Ale môžeš tiež s mnohými (a biblickým Jóbom) povedať obrátene: Len preto, že pevne verím v dobrého Boha, môžem vydržať žít na tomto svete, plnom zla. Len preto, že pevne verím v dobrého Boha, môžem si uchovať nadej v budúcnosť.
- Len preto, že pevne verím v dobrého Boha, môžem zvládnuť lásku k ľudom. Mnohí to takto pochopili a tiež to takto veria. Ja tiež - a snáď i mnohí z vás.
Čo nás oprávňuje k tomuto pohľadu?
- Celé evanjelium nás vedie k tomuto pohľadu, - to nevie nič o ľahostajnom Bohu k ľudskému utrpeniu, ale vie:
- o Bohu Otcovi, súcitnom a milosrdnom,
- vie o Božom Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý ľudské trápenie síce nezrušil, ale postavil sa v ňom po boku človeka. Ukázal, ako i nezmyselné trápenie a nezmyselná smrť môže mať zmysel obetovaním trápenia za iných, prijatím smrtí vo viere v život večný.
Viera nevie zlu uniknúť, ale vie nim prejsť
Kresťanstvo nechce zlo baliť do pozlátka. Utrpenie zostáva vždy utrpením, zlo zostáva vždy zlom. Záľuba v trápení je hriech, alebo duševná choroba. Kresťan má povinnosť brániť sa zlu, ktorému sa zabrániť dá, - ako to robil Pán Ježiš. Veď liečil, kriesil...
Napriek tomu zostáva stále dosť zla, ktorému sa zabrániť nedá. Prečo to tak je, prečo človek nemôže žít bez trápenia, to asi nevyskúma žiaden rozum. Ale ani utrpenie ani smrť nás nemôže pripraviť o nadej, o vieru, o lásku, dokiaľ vieme, že pri nás je Boh, - a že Ježiš, celý jeho život, je sám odpoveďou na všetky otázky po zmysle života a smrti.
A to je záver našej meditácie: Božia láska ťa neuchráni od trápenia, ale Božia láska ťa bude chrániť v každom trápení.
„Vezmi svoj každodenný kríž a nasleduj ma,“ hovorí Pán. Hovorí tiež: „Ja ťa občerstvím.“ Konečné víťazstvo Božej lásky nad zlom, potvrdzuje i kniha Zjavenia, ktorá Nový zákon uzaviera:
"Hľa, Boží stánok je medzi ľuďmi! A bude medzi nimi prebývať; oni budú jeho ľudom a sám Boh - ich Boh - bude s nimi.
Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrti ani žiaľu; ani náreku ani bolesti viac nebude, lebo prvé sa pominulo." (Zjv 21,3a-4)
Na záver epizódku z Lukášovho evanjelia (7, 11-17):
Ježiš potom išiel do mesta, ktoré sa volá Naim. Išli s ním jeho učeníci a veľký zástup ľudu. Keď sa priblížil k mestskej bráne, práve vynášali mŕtveho. Bol to jediný syn matky a tá bola vdova. Sprevádzal ju veľký zástup z mesta. Keď ju Pán uvidel, bolo mu jej ľúto a povedal jej: "Neplač!" Potom pristúpil a dotkol sa már. Nosiči zastali a on povedal: "Mládenec, hovorím ti, vstaň!" Mŕtvy sa posadil a začal hovoriť. A Ježiš ho vrátil jeho matke. Tu sa všetkých zmocnil strach, velebili Boha a hovorili: "Veľký prorok povstal medzi nami" a: "Boh navštívil svoj ľud." A táto zvesť o ňom sa rozšírila po celej Judei a po celom okolí.
Prosil niekto Pána aby pomohol? Ani ich nenapadlo niečo také. Ježišovi jej bolo ľúto a preto sám pomohol. Boh vidí naše problémy a pomáha. Čo poviete? Nebolo vtedy viac synov, pre ktoré maky plakali a trpeli. Tým nemohol pomôcť, lebo Boh môže vzkriesiť z mŕtvych, ale nemôže zobrať slobodnú vôľu, lebo ju dal človeku ako dar. Žiaľ my ten dar zneužívame. A preto Ernest Miller Hemingway povedal: Príčinou všetkého zla vo svete je sebectvo.
Turzovka, 30.8.2020