Zjv 11, 19a; 12, 1-6a. 10a-c, 1 Kor 15, 20-27a, Lk 1, 39-56
Viera v nanebovzatie Panny Márie má v Cirkvi veľmi starobylé korene.
Vo východnej Cirkvi s a sviatok nanebovzatia slávilo už v 6. storočí, po názvom Usnutie Panny Márie. O Máriinom nanebovzatí píšu Cirkevní otcovia, najmä sv. Ján Damascénsky. Pravdu o nanebovzatí Panny Márie vyhlásil pápež Pius XII. za článok viery týmito slovami: «Nepoškvrnená Matka Božia, ktorá ostala vždy Pannou, bola vzatá po skončení pozemského života s dušou i telom do neba». Stálo sa to 1. novembra 1950.
NANEBOVZATÁ
Ako evanjelisti hovoria o prázdnom hrobe Kristovom, tak legenda z prvých kresťanských čias hovorí:
Tomáš apoštol, ktorý všetko chcel sám vidieť a skúsiť, nebol prítomný, keď zomrela Matka Ježiša Krista - Mária. Prišiel, keď už bola pochovaná. Bôľom sa mu zachvelo srdce, utekal k hrobu, lebo bez matky zdal sa mu život smutný.
Kde ste ju položili? - volal ako kedysi Magdaléna. Opäť sa zachvel. Pán mu dal dôkaz ako kedysi, keď mu
ukázal jazvy po klincoch. Hrob Matky Márie bol prázdny! Iba príjemná vôňa napĺňala duše - niet jej tu! Príjemné sklamanie, z ktorého duše cítili istotu Ježišovej lásky.
Ježiš akoby hovoril:
- Telo mojej Matky bolo kedysi mojou monštranciou. Z jej panenskej krvi utvorilo sa moje telo. Nemohol som túto svätú schránku, túto Božiu archu ponechať porušeniu. Vzal som si ju, aby som vám dal príklad:
«Vďačnosť Boha je nekonečná!»
Najkrajšou vlastnosťou lásky je vďačnosť. Moja Matka vedela, že prijať Boha do života znamenalo prijať rovnako Kalváriu. Svoje fiat vyslovila rovnako pri Zvestovaní ako na Golgote. Napriek tomu vedela sa rozzvučať vďačnosťou. Jej Magnifikat prerážal nebesia.
- Plesala, že prijala do útrob mňa-Boha! Bol to najsvätejší svätostánok, ktorý nebol ani z cédru, ani zo zlata, ani z drahokamov. Bola to živá Láska, živé Srdce, ktoré milovalo bez výhrad, a preto sa nedotklo ani tieňa hriechu.
Bez hriechu bola moja Matka počatá - to bol dar Najsvätejšej Trojice. Súhlas prijať «Syna človeka» a ostať vždy panensky krásnou, to bola už jej spolupráca s milosťou.
Matka Mária - podľa dialógu s anjelom Gabrielom - pamätala na svoj sľub čistoty a panenstva, keď anjel hovoril o Božskom materstve. To je pre vás dôkaz, že čo do vôle bola vždy slobodná. Ako taká, slobodne krásna, darovala mi telo-život!
- Rozumejte ma! Boh nie je násilný. Dáva slobodne. Ale i prijímať chce slobodné dary. Matka dostala ako Boží dar svoju nepoškvrnenosť; slobodne prijala dar Božského materstva.
- Jej telo bolo vždy čistá a nepoškvrnená Archa, kde sa mi zaľúbilo.
- Jej telo bola vždy čistá a nepoškvrnená ľalia, ktorej vôňa vábila Boha. Takéto krásne telo nemohlo podľahnúť porušeniu.
- Matka moja bola vzatá do neba i s telom! Tu som ju slávne korunoval s Otcom a Duchom Svätým ako Matku a Kráľovnú neba i zeme.
- Otec ju uctil ako najmilšiu dcéru zeme. Prečo?
- Splnila do písmena dielo spásy! Nikdy nič Otcovi neodoprela! Jej veľkosť pred Otcom je v plnení jeho vôle.
Dcéry a synovia môjho Otca, nasledujte v tomto moju Matku: «Staň sa mi podľa tvojho slova!» Plňte verne stavovské povinnosti.
- Ja som ju uctil ako svoju Matku. Ona mi pomohla k vám, bola mostom pre dielo vykúpenia. Dietky Máriine idú preto najrýchlejšie ku mne skrze moju Matku.
- Duch Svätý ju uctil ako svoju Nevestu. Jeho vnuknutia vedela vždy ochotne prijímať; riadila sa vždy jeho múdrosťou.
- Dietky mariánske sú vždy poslušnými žiakmi Svätého Ducha. Mariánski ctitelia patria trojnásobne do rodiny Najsvätejšej Trojice:
- Ako plnitelia vôle Božej v pokornej službe Otcovi.
- Ako moji bratia a sestry, ktorí skrze Matku Máriu rýchlejšie dosahujú svätosť.
- Ako umelci, ktorí vynikajú darmi Ducha Božieho, preto ukazujú cestu spásy iným.
Nadšení mariológovia sú nadšenými apoštolmi!
Mariánski ctitelia sú viac korunovaní slávou v nebi. Patria do čestného sprievodu nanebovzatej Kráľovnej, ktorá - ako hovorí antifóna - «vzatá je do nebeského paláca, kde sedí Kráľ kráľov na hviezdnatom tróne.»
- Vďačnosť Boha je nekonečná. Matka Mária sa starala o mňa na zemi. Ja jej to odmieňam nekonečnekrát v nebi.
- Všetkých chorých, trpiacich, prenasledovaných nech dnes poteší a posilní slávne nanebovzatie mojej Matky.
- Kto na zemi prepožičiava Kristovi svoje srdce, údy či už ako «obetu kríža», alebo ako «obetu služby», toho Trojjediný Boh odmení slávou v nebi. Raz každý hrob sa vyprázdni a každé telo vstane.
- Duša, ktorá čistou láskou milovala Boha, a telo, ktoré sa úplne zodralo pre Boha, budú raz sláviť svoje golgotské vzkriesenie a mariánske nanebovzatie.
- Kto s Máriou vyslovil a žil svoje «áno», ten s Máriou bude žiť na veky slávne korunovaný v nebi.
KVET
Bolesti, ťažkosti duše i tela spojím dnes zvlášť s Panenskou Matkou za spásu sveta.
Desiatok «Ktorý ťa, Panna, do neba vzal» za umierajúcich dňa.
Miriam Liptovská, Celý rok so svätými