Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Hľadáme rôzne druhy šťastia a na rôznych miestach. Každý chce ísť cestou radosti. Dnešný deň nám hovorí o Simeonovi a Anne. Našli šťastie a radosť na sklonku života – bolo to ich vyvrcholenie života. Našli svetlo.

Dnešný deň to ponúka nám všetkým.

Uvedenie do čítaní:

  1. Mal 3, 1-4

Spis proroka Malachiáša je posledná kniha medzi dvanástimi, tzv. menšími prorokmi. Pochádza od neznámeho proroka, označeného v hebrejskej Biblii ako [Boží] „posol“ – Malachiáš (hebr. Malákí = „môj posol“, porov. 1,1

Malachiáš určite pôsobil v čase po dokončení stavby chrámu (r. 515 pred Kr.), okolo r. 470 pred Kr. V tomto období prevládol v národe skepticizmus. Nádeje, ktoré proroci Aggeus a Zachariáš kládli do znovuvýstavby chrámu, sa nesplnili tak, ako sa očakávalo. Viera ochabla a zjavili sa staré neporiadky a previnenia, najmä v kulte a v manželstve. Prorok proti nim rázne zasiahol. Ohlasoval, že pre tieto neporiadky a hriechy musí prísť Boží súd na národ (porov. 3,13-21). Jeho prorocké reči sú skôr dialógom medzi Jahvem a Malachiášom na jednej strane a ľudom a kňazmi, ktorí sa stavali proti prorokovmu posolstvu, na strane druhej.

Oznamuje, že v blížiacom sa Božom súde budú bezbožníci určite spravodlivo potrestaní a dobrí odmenení (porov. 2,17 – 3,5) a vysvetľuje, že neúroda, ktorá postihla krajinu, je trestom za nedbalosť v odovzdávaní desiatkov chrámu (porov. 3,6-12).

Malachiášovo proroctvo kladie veľký dôraz na kultovú stránku náboženstva (porov. 1,6-14; 3,3-4), ktorá sa stala základnou zložkou neskoršieho judaizmu, ale jeho posolstvo nejaví znaky formalizmu ani prepiateho nacionalizmu.

Prorok hlása bázeň pred Pánom (porov. 1,14), eticko-náboženské požiadavky manželstva (porov. 2,10.14.16), nevyhnutnosť úprimného pokánia (porov. 2,2) a spravodlivosti (porov. 3,5) a má otvorený postoj voči pohanom (porov. 1,11). Tým pokračuje v tradícii veľkých prorokov, ale zároveň sa blíži k duchu Nového zákona. Text o príchode „posla“, ktorý má pripraviť cestu Pánovi (porov. 3,1), cituje Ježiš vo svojom svedectve o Jánovi Krstiteľovi (porov. Mt 11,10; Lk 7,27), ktorý mal splniť poslanie Eliáša (porov. Lk 1,17) a naozaj ho aj splnil (porov. Mk 1,2; 9,11-13; Mt 17,10-13). To je náš dnešný text.

-----------

Toto hovorí Pán, Boh: „Hľa, ja posielam svojho anjela, aby mi pripravil cestu.

Slovo – „hinne(Hľa) upozorňuje na slová, ktoré nasledujú.

Cesty bývali neschodné, takže kráľ poslal ľudí, aby pred ním vyhladili cestu - vyplnili jamy a odstránili skaly a iné prekážky.

Podobne Pán posiela posla, aby pripravil ľudí na to, aby prišiel do svojho chrámu. Príprava na Pánov príchod však bude skôr duchovný než fyzický. Ľudia musia činiť pokánie zo svojich hriechov.

Tento verš nám nedáva potuchy o totožnosti tohto posla, ale verš 4,5 ho označuje za proroka Eliáša. Ako je uvedené vyššie, cirkev tradične identifikovala posla ako Jána Krstiteľa - a Ježiš identifikoval Jána Krstiteľa ako Eliáša. Jánovým základným ohlasovaním bude „Čiňte pokánie, lebo je blízko Kráľovstvo nebeské“ (Matúš 3,2) a jeho zámer bude: „pripravte Pánovu cestu. Vyrovnajte svoje cesty “(Matúš 3: 3).

Hneď potom príde do svojho chrámu Pán, ktorého hľadáte, a anjel zmluvy, po ktorom túžite.

A Pán (ha 'adon ), ktorého hľadáte, zrazu príde do svojho chrámu “ (v. 1b). Všimnite si, že „Pán“ (verše 1b) je „ha adón“ (Adonai), zatiaľ čo slovo použité vo verši 1c je YHWH (Yahweh) – Česi prekladajú Hospodin.

Títo ľudia už mnoho rokov čakajú, až Pán splní svoj sľub, že príde do svojho chrámu (Zachariáš 8,3) Tento verš opätovne potvrdzuje, že sľubuje a hovorí, že príde „hneď“. V tejto súvislosti sa zdôrazňuje, že príchod bude skôr nečakaný ako rýchly. Neočakávaný Pánov príchod bude témou, ktorú bude Ježiš zdôrazňovať (Matúš 24, 36-44; Marek 13, 32-36).

Kto je tento „posol zmluvy“? Možno anjel - alebo Eliáš - nevieme.

 „Ktorého hľadáte“ je vyjadrenie ironické alebo sarkastické. Ako je uvedené vyššie, prorok už obvinil týchto ľudí za hriechy, takže ich skutočnou radosťou sú veci iné ako Pán. Šťastie vidia vo veciach, ktoré sú proti Pánovi. Navyše, pretože sú hriešni ľudia, zistia, že Pánov príchod prinesie súdenie a nie potešenie.

Hľa, príde, hovorí Pán zástupov. Kto však znesie deň jeho príchodu a kto obstojí, až sa zjaví?

Čo prichádza? „Deň jeho príchodu“ je pravdepodobne synonymom „veľkého a hrozného dňa Pánovho“, ktorý je uvedený v 4,5.

Deň Pána je eschatologická (koniec času) udalosť, ktorá odsúdi vinníkov a vyslobodí veriacich. V prorokoch je veľa odkazov na Deň Pánov (Izaiáš 13, 6-9; Jeremiáš 46,10; Ezechiel 13, 5; 30, 3; Joel 1,15; 2, 1, 11-31; 3,14; Amos 5,18-20; Väčšina týchto odkazov zdôrazňuje Boží hnev, ale niektoré obsahujú aj poznámku o ospravedlnení pre spravodlivých.

 „Kto môže vydržať?“ A „kto bude stáť?“ Naznačujú veľké utrpenie - ohňom. Očakávaná odpoveď je, že nikto nemôže vydržať - alebo že len veľmi málo je na tento test pripravených.

Veď on je ako oheň, ktorý roztápa,

 „Pretože je ako oheň“ (v. 2b). Keď sa kov topí, čistý kov zostáva na dne, zatiaľ čo nečistoty sa vynarajú na vrchol, aby sa mohli odobrať a zlikvidovať. Návšteva Pána je očisťovanie a vzdelávanie. Proces čistenia kovov je prinajlepšom nepríjemný a v najhoršom prípade smrteľný.

Tak to bude, keď príde Pán. Použije oheň na oddelenie čistého od nečistého, aby sa nečistota mohla odobrať a odhodiť nabok. Týmto procesom Pán robí jeho ľud hodným svojej prítomnosti.

ako lúh práčov

Lúh nebol mydlom, ako ho poznáme, ale bol to alkalický prostriedok používaný na čistenie odevov. Tento proces zahŕňal umývanie lúhom Potom bola látka rozprestretá po zemi, aby bola bielená slnkom. Ako si viete predstaviť, taký postup bol náročný na látku, ktorá by nevydržala príliš veľa takýchto čistiacich prostriedkov. Tak bude aj Pánov príchod tvrdým procesom.

Sadne si a bude vytápať a čistiť striebro,

Ten kto príde bude ako čistič striebra a očistí synov Léviho a zjemní ich ako zlato a striebro“ (v. 3a). Dobrou správou je, že Pánovým zámerom nie je ničiť, ale čistiť. Proces zušľachťovania - čistenia bude pre každého zložitý - dobrý aj zlý -, ale na konci procesu sa dobro ocitne v lepšom svete.

očistí synov Léviho a zošľachtí ich ako zlato a striebro

Prorok konkrétne spomína očistenie „Leviho synov“. Leviti pomáhajú kňazom v ich práci. Tento verš naznačuje, že potrebujú očistenie ako kňazi.

takže budú prinášať Pánovi obety v spravodlivosti.

Skorumpovaný kňaz nemohol konať obetu, ktorá by potešila Pána. Kňazi a Leviti potrebovali očistenie, aby v spravodlivosti mohli Pánovi predkladať spravodlivú obeť.

Vtedy sa Pánovi zapáči obeta Júdu a Jeruzalema

Po očistení náboženských vodcov sa budú prinášať spravodlivé obete, ale budú môcť začať aj očisťovať Júdu a Jeruzalem.

ako v dňoch predošlých, ako v rokoch dávnych

Malachiáš považuje za ideálnu éru s počiatočnou horlivosťou. Nespomína na zlaté teľa (Exodus 32) a ďalšie dôkazy o hriechu medzi ľuďmi toho obdobia.

 

  1. Hebr 2, 14-18

O liste Hebrejom sme už hovorili.

Čítanie hovorí o tom, že Ježiš si osvojil naše telo a našu krv. Zmysel jeho vtelenia spočíva v tom, aby svojou smrťou premohol toho, ktorý vládol smrťou, totiž diabla. A druhý zmysel jeho vtelenia je v tom, aby oslobodil tých, ktorých strach pred smrťou zotročoval celý život.

 Naozaj je to strach zo smrti, pre ktorý sme schopný robiť aj nepekné kompromisy. Pre mnohých ľudí je diabol ešte týmto spôsobom skutočne vládcom. Vydiera slabé duše, ktoré majú strach o to, čo budú jesť, čo budú piť, čím sa zaodejú. Človek, ktorý sa bojí, nemôže byť slobodný. Ježiš nás prišiel vyslobodiť zo strachu pred smrťou. Víťazstvom nad svetom je naša viera. Viera a dôvera v Boha nášho Záchrancu, nám dave silu aj v tých najťažších chvíľach nášho života.

 Ježiš je pre nás vzorom, aj svojím postojom k utrpeniu. „A pretože sám prešiel skúškou utrpenia, môže pomáhať tým, na ktorých doliehajú pokušenia.“ Ježiš nás úplne chápe. On nás vyslobodzuje aj tým, že zjavuje Vzkriesenie z mŕtvych. „Kto iný premáha svet, ak nie ten, kto verí, že Ježiš je Syn Boží?...Kto verí v Syna Božieho, má to svedectvo v sebe. A to je to svedectvo: Boh nám dal večný život, a ten život je v jeho Synovi. Kto má Syna, má život, kto nemá Syna Božieho, nemá život." „Ak vyznáš svojimi ústami Ježiša ako Pána a ak uveríš vo svojom srdci, že ho Boh vzkriesil z mŕtvych, budeš spasený." „Vieme však, až sa zjaví, že mu budeme podobný, pretože ho uvidíme takého, aký je. Každý, kto má túto nádej v neho, usiluje sa byť čistý, tak oko on je čistý“.

 

  1. Lk 2, 22-40

Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone:

Očistenie sa týka iba matky. Či už úmyselne alebo nie, zdá sa, že Lukáš tu kombinuje dva obrady:Jedným je očistenie matky po narodení dieťaťa (Leviticus 12,1-8). Matka je považovaná za nečistú štyridsať dní po narodení syna alebo osemdesiat dní po narodení dcéry. Počas tejto doby je zakázané chodiť do chrámu alebo manipulovať so svätými predmetmi.Druhou je prezentácia v chráme - zasvätenie a vykúpenie prvorodených (Exodus 13: 1-2, 11-16), čo znamená, že dieťa je „sväté Pánovi“ (v. 23). Vykúpenie pripomína oslobodenie izraelského ľudu prostredníctvom posledného moru - smrti prvorodeného Egypta. Odteraz sa majú vykúpiť všetci prvorodení z Izraela (zvieratá, ako aj ľudia). Cena vykúpenia ľudského dieťaťa je päť šeklov striebra. Účelom obradu je „byť pre znamenie na vašej ruke a pre symboly medzi vašimi očami: lebo rukou nás Hospodin vyviedol z Egypta“ (Exodus 13:16). Lukáš tu však nespomína obetu Ježiša. Nepotrebuje žiadne vykúpenie, pretože vždy bude patriť Bohu

Treťou požiadavkou na chlapca je obriezka. Stalo sa to skôr, ôsmy deň po Ježišovom narodení (v. 21).

„Podľa Mojžišovho zákona“ (v. 22b). Lukáš objasňuje, že Ježiš je od samého začiatku poslušný Mojžišovmu zákonu. Potvrdzuje tiež oddanosť Jozefa a Márie zákonu a tento zákon spomína trikrát vo veršoch 22-24 a znova vo veršoch 27 a 39. Lukáš nám už povedal o oddanosti Márie (1:38, 46-55). Čoskoro sa dozvieme, že Jozef a Mária chodia každý rok na Veľkú noc do Jeruzalema (2: 41-42).

Mojžišov zákon bol Božím plánom na spasenie židovského ľudu v Starom zákone. Ježiš je Božím plánom na spasenie všetkých ľudí v Novom zákone. Je správne, že Ježiš od začiatku svojho života pevne zasadil svoje korene do Božieho zákona. Ako neskôr vysvetlí: „Nemysli si, že som prišiel zničiť zákon alebo prorokov. Neprišiel som zničiť, ale naplniť “ (Matúš 5:17).

„Predstaviť ho Pánovi“ (v. 22c). Židia Ježišovej doby pozorovali množstvo obradných obradov, aby si pripomenuli významné pasáže bežného života. Tieto zachovávania slúžili ako neustála pripomienka ich vzťahu s Bohom a povzbudzovali ich, aby považovali celý život za svätý.

Dnes často takéto obrady (v minulosti kalendár roľníka bol spätý s Bohom) ignorujeme alebo ich surovo zaobchádzame - a preto sme ochudobnení. Boh v našich srdciach zasadil niečo, čo musí nájsť zmysel uprostred každodenných životných udalostí.

Ako cirkev musíme ľuďom pomáhať vnímanie etáp života (narodenie, dospievanie, manželstvo, choroba, smrť) spôsobmi, ktoré uznávajú Pána - a ktoré prepožičiavajú týmto pasážam dôstojnosť.

Ako jednotlivci musíme v našich životoch vytvoriť priestor na vyjadrenie vďakyvzdania za požehnania, ktoré sme dostali - a chváliť Boha za jeho milosrdenstvo - a požiadať Boha o vedenie a odpustenie. Ak je to možné, musíme jesť spolu ako rodina a musíme využiť príležitosť a poďakovať za jedlo - a za stoly. Potrebujeme sa modliť so svojimi deťmi a naučiť ich modliť sa. Potrebujeme, aby sa Boh stal súčasťou nášho každodenného života.

Medzi posvätením Ježiša a Samuela, veľkého proroka, existuje niekoľko paralel:

  • Heli povedal Anne, že sa narodí Samuel (1 Samuel 1:17), presne tak, ako to povedal anjel Márii (1: 26-38).
  • Anna priviedla Samuela ako veľmi malého chlapca do svätyne, aby ho zasvätil Božej službe (1 Samuel 1: 21-28).
  • Heli požehnal Elkána a Annu (1 Samuel 2:20), rovnako ako Simeon žehná Jozefovi a Márii (v. 34).

„Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

Predmetným zákonom je Exodus 13,2, v ktorom sa hovorí: „Posväťte mi všetkých prvorodených, čokoľvek otvára lono medzi izraelskými deťmi, ľudskými aj zvieracími. Je to moje “(pozri tiež Exodus 13,12-15). Je to na pamiatku Veľkej noci, kde boli prvorodení židovskí muži ušetrení od smrti.

„A obetovať podľa toho, čo sa hovorí v zákone Pánovom:„ Pár hrdličiek alebo dva mladé holuby “ (v. 24). Zákon vyžaduje obetu „jedného ročného baránka za zápalnú obeť a holuba alebo hrdlička za obeť za hriech“ (Leviticus 12,6). Zákon však obsahuje ustanovenie pre ženu, ktorá si nemôže dovoliť jahňa. V takom prípade môže obetovať dve hrdličky alebo dva holuby (Leviticus 12: 8).

Táto obeta dvoch holubov nám hovorí, že Jozef a Mária sú chudobní. Ježiš začína svoj život v zhode s chudobnými. Narodil sa v stajni a bol vychovaný ako syn tesára v malom Nazarete, ďaleko od Jeruzalema a chrámu - ďaleko od centra bohatstva a moci.

Úvahu na dnešný deň môžete nájsť i na:

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/252-obetovanie-pana

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/605-obetovanie-pana-2

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-vo-vsedne-dni/1178-obetovanie-pana

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/1601-obetovanie-pana-3

https://www.faraturzovka.sk/uvahy-prihovory-homilie/homilie-v-nedele-a-sviatky/2016-obetovanie-pana-19