Správy o Sv. rodine, ktorú tvoril Ježiš so svojou matkou Máriou a s adoptívnym otcom sv. Jozefom nám súhrnne podávajú evanjelisti Lukáš a Matúš na začiatku svojich evan­jelií.

Svätosť nazaretskej rodiny si zaslúži našu úctu, obdiv a je príkladom pre kresťanské rodiny. Liturgický sviatok Sv. rodiny ustanovil pápež Benedikt XV. a slávi sa v nedeľu po Vianociach. 

KTO TVORÍ SVÄTÚ RODINU?

V albume svätých roka prezerali sme si fotografie svä­tých jednotlivcov. Dnes nám svätá Cirkev predstavuje svätý kolektív - Rodinu, ktorá je hodná obdivu, klaňania i nasle­dovania:

— pre svoje zloženie,

— pre svoje čnosti!

Poďme do Nazareta a poprosme Svätú rodinu, aby nám pootvorila dvere, aby sa nám predstavila, aby nám dovolila na ňu nazerať a od nej sa učiť, ako možno sväto žiť v kolektíve.

Čo nám hovorí najsvätejšia Matka Mária?

— Na slávu svojho Boha poviem toľko, že ku Božské­mu materstvu som bola nezaslúžene vyvolená. Najvyšší tak zariadil, že Boží Syn prišiel z veľkej lásky k nám, aby nás vykúpil a dal nám príklad, a to príklad pre každý stav. Spokojne si mohol vyvoliť celkom iný spôsob príchodu k nám. Vyvolil si však príchod prostredníctvom ľudskej Mat­ky, lebo na svet chcel prísť skrze rodinu. Chcel tak posvä­tiť základnú bunku ľudskej spoločnosti, rodinu. Tvoria ju rodičia a deti.

Vo Zvestovaní som ho prijala do svojho lona s tou najväčšou láskou a to v údive pokory a klaňania a v túžbe srdca privinúť ho k sebe v mene sveta a za celý svet. Vedela som, že v živote bude mať mnoho odporu a chladu... Pripravila som mu preto aspoň v mojom najvnútornejšom živote teplo a lásku. V láske som ho prijala, s láskou som ho nosila, v láske som ho porodila a zjavila pastierom, mudrcom a svetu.

Svoj požehnaný stav obetovala som za všetky matky sveta, aby každé dieťa očakávali v láske. Počujte, všetky matky sveta! Vy všetky ste oproti mne vo veľkej výhode. Ani jedna matka sveta nevie vopred, čo bude s jej dieťaťom. Ja jediná som vedela, že ho porodím len preto, aby pred­časne zomrel v potupe a mukách.

Poznala som však Božiu vôľu. Syn Boží chce takto prísť, lebo takto chce spasiť svet. Z lásky k ľudstvu prijala som do svojho lona toho, ktorého mi raz zavraždí ľudská zloba. Láska však prekonáva všetko — i silu zla, i pomstu pekla. Jedine láska je schopná znovu a znovu dávať život a zo­mierať pre nový život. Matky, vtedy som už milovala vás a vaše dietky. Akú výhovorku budete mať pred mojím Synom a predo mnou, keď vopred odmietate svoje deti, keď ich vraždíte? Koľko z tých neprijatých detí mohlo dať nový život iným, a to život večný! Vy však s dieťaťom ničíte jeho dvojaký život a mnoho iných životov, ktoré by sa viazali na život vašich detí...

Ja som svojho Ježiša čakala aj v mene vás..., a milovala som ho v jeho ponížení.

V mlčaní, trvajúcom 33 rokov mi srdce krvácalo pred onou strašnou chvíľou, ktorá sa neúprosne blížila. Snažila som sa vždy stáť v blízkosti svojho Syna, aby sa pri mne cítil vždy aj ako Syn. Všeličo som nechápala okolo neho. Prijímala som to však ako prejav neba, prejav Najvyššieho. I vtedy, keď ho verejne tupili. Povinnosť matky plnila som do posledného dychu. Povedzte, či je bolesť, ako bo­lesť moja?

Povedzte, či sa môžete ešte vyhovárať?

A svätý Jozef hovorí:

— Žil som v stálej adorácii, v neustálom klaňaní, lebo mi boli zverené dve najdrahšie bytosti na svete — Ježiš a Mária! Nebol som dieťaťu otcom. Boh mi však zveril povinnosti a práva otca a starostlivosti muža o rodinu. Zo všetkých síl som sa staral o túto Božiu rodinu. Veľkou obetou bolo pre mňa poučovať Božskú múdrosť!

Hoci som vedel, že Ježiš všetko vie, predsa som mu nevytýkal, prečo sa pýta... Otcovia, tak mužský od srdca k srdcu by som vám chcel povedať:

Vaše deti potrebujú viac vašu lásku, vašu trpezlivosť, váš záujem, váš dobrý príklad, ako peniaze!

A čo by nám mohol povedať Ježiš?

— Evanjelista zhrnul moje dospievanie v rodine do jednej vety: bol som poddaný!

V našej nazaretskej rodine vládol pokoj, lebo všetci sme v láske a v úcte predchádzali jeden druhého. Moja Matka slúžila mne i Jozefovi..., pestún Jozef Matke Márii i mne a ja obidvom. Prišiel som k vám cez rodinu, aby som vám ukázal, v čom je podstata rodinného pokoja a blaženosti.

Je to láska, ktorá radšej dáva, ako prijíma. Jedným slovom — je to láskyplná služba!

V rodine, kde niet zmyslu pre službu jedného k dru­hému, tam nikdy nebude pokoj, tým menej blaženosť! V rodine sa rovnako musia navzájom obetovať matka ako otec a deti.

Nie je to ľahké! Mnohokrát to odnáša len matka. Tá sa niekedy stáva otrokyňou muža a detí. U nás to tak nebolo. My sme sa v službách predbiehali.

V Nazarete sme sa všetci modlili, každý zvlášť i všetci spolu. Naše spoločné posedenia boli rozpravou o Bohu a jeho láske, o potrebách našich blížnych... Nebeský otec bol stredobodom nášho myslenia, nášho srdca, našich rozho­vorov a našich prác.

Prečo niet v moderných rodinách blaženosti a pokoja? Pretože z bytov odstránili Kríž a nemajú sa ku komu mod­liť, preto ani sa nemodlia. Miesto spoločného náboženského posedenia večer je posedenie pri televízii alebo v reštaurácii. Deti sa vychovávajú ku samostatnosti, ale ku samostatnosti hriechu. Nikomu to nevadí, nikoho to nebolí, netlačí. Všet­ko sa rieši krikom a hnevom. Kde je však v strede Boh, tam sa nekričí. Boh je Bohom pokoja.

Obnova rodín môže začať iba tým, že sa viac budete spoločne modliť, spoločne čítať Sväté písmo, ako sme to robili my. Tak bude aj viac porozumenia jedného pre dru­hého, a tiež viac radosti a pokoja v rodine. Najprv musia byť dokonalí jednotlivci, a potom bude dokonalý kolektív - rodina!

Modlitba a služba pomôžu rodičom vítať dietky a dietky ochotnejšie doopatrujú rodičov doma, a nie v ústavoch. 

DNES

Kolektívne čítanie Svätého písma. Spoločná modlitba.

Miriam Liptovská, Celý rok so svätými