Uvedenie do bohoslužby:
Magičnosť času tohto stretnutia. Vychádza z tradície, romantiky, ale aj duchovnosti a prekvapenia. Boh prichádza na zem a to dokonca ako chudobné dieťa a za dramatických okolností. Otvorme sa mu.
Výklad čítaní:
- čítanie, Iz 9,1-3.5-6
Zdá sa, že fragment čítaný pri omši je obzvlášť plný obsahu. Prorok začína slovami: Ľud, čo kráča vo tmách, uzrie veľké svetlo; nad tými, čo bývajú v krajine temnôt, zažiari svetlo.
Prorok Izaiášovi takto oznamuje príchod očakávaného Mesiáša. Keď dnes čítame tieto slová, poukazujú nám na čas Kristovho narodenia, keď sa tieto slová splnili, a tiež na omšu, na ktorej sa zúčastňujeme po viac ako dvetisíc rokoch od tejto skutočnosti. V liturgii Eucharistie nespomíname len minulosť, Vianoce sú tu pre nás dnes a môžeme spievať celú pravdu: Dnes v Betleheme... Aj pre nás je to šťastná správa, pretože liturgia nám sprítomňuje Betlehem práve tak, ako v ňom boli prítomní pastieri, ktorý prišli na miesto, kde sa narodil Ježiš.
A dnes je veľa ľudí, ktorí kráčajú vo tme. Nevidia skutočnosť, že ich Boh miluje, aj keď Boh poslal svojho Syna na svet, aby mohli prežívať Božiu lásku a aby pre nich žiarilo svetlo tejto lásky. Bez tohto svetla sú ľudia zatvorení vo svojej sebectve, nevidia svojich bratov, svojich susedov. Ak sa k nim dostane svetlo, zvyšuje sa ich radosť a zvyšuje sa ich šťastie.
Táto radosť pramení zo skutočnosti, že vďaka Kristovmu príchodu sa uskutočňujú ďalšie slová Izaiáša: Pretože lámeš jeho ťažké jarmo, brvno na jeho pleciach a palicu jeho utláčateľa ako v deň porážky Madiánčanov.
Teraz si uvedomujeme, že náš skutočný utláčateľ je duch temnoty, ktorý tlačí svoju lož do našich sŕdc. Presviedča nás že Boh nás nemiluje, a preto na nás kladie silné jarmo otroctva. Toto otroctvo vyplýva zo skutočnosti, že sme dedičmi našich prvých rodičov Adama a Evy a rovnako aj my máme sklon k tomu, čo spôsobilo ich hriech; neveriť, že nás Boh miluje. Každý z našich hriechov nakoniec vyplýva z nedostatku tejto viery v Božiu lásku alebo jej vážneho oslabenia. Kristus, ktorý vedel o tomto otroctve, prišiel zničiť dielo zlého ducha a mocou Ducha Svätého vyháňa z našich sŕdc lož Satana a obnovuje našu vieru, že Boh nás neustále obklopuje svojou láskou, že nás miluje takých akí sme.
Preto môžeme byť radi, že v okamihu narodenia Pána Ježiša ako aj pri dnešnej Eucharistii sa naplnili slová proroka Izaiáša: Lebo chlapček sa nám narodil, daný nám je syn; na jeho pleciach spočíva vláda a volajú ho: obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Ako hovorí prorok, moc nad našim pravým nepriateľom spočívala na pleciach tohto dieťaťa. Toto dieťa sa nazýva: Obdivuhodný Radca, mocný Boh, večný Otec, Knieža pokoja. Jeho moc vzrastie a pokoj nebude mať konca na Dávidovom tróne a v jeho kráľovstve. On ho upevní a posilní právom a spravodlivosťou odteraz až naveky
Ks. Zbigniew Czerwiński, Lublin
2. čítanie, Tit 2,11-14
List Titovi predstavuje Boží rozvíjajúci sa plán spásy v podobe dvoch zjavení Ježiša, vlastne dvoch zjavení, alebo prejavov Božej prítomnosti: zjavila sa Božia milosť na spásu všetkým ľuďom (2,11). Ježišovo prvé zjavenie ukázalo Božiu milosť a jeho druhý príchod zjaví Božiu slávu, pretože očakávali blahoslavenú nádej a príchod slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista (2,13).
Pavol pravdepodobne hovorí o Ježišovom prvom príchode, či skôr o celom Ježišovom živote, službe, smrti a zmŕtvychvstaní, nie iba o jeho skutočnom narodení v Betleheme. Avšak práve pri tejto sv. omši o Narodení Pána si uvedomujeme ako nám Ježiš prejavuje Božiu milosť tým najúžasnejším spôsobom, a to práve pokorou, v ktorej sa nám prvýkrát zjavil - ako zraniteľné dieťa narodené chudobným rodičom, ležiace v jasliach ďaleko od pohodlia domova.
Ježišovo narodenie je vhodným predhovorom k životu, ktorý začal - životu na okraji spoločnosti ako putujúci kazateľ a liečiteľ, priateľ hriešnikov, podozrivý v očiach náboženských a politických predstavených. Jeho narodenie predznamenáva druh smrti, ako umrie - mimo svätého mesta, ponižujúcu, hanebnou smrťou vyhradenou rebelom, zločincom a otrokom. Ježiš prejavuje Božiu lásku tým najneočakávanejším spôsobom, dokonca aj tým, že nesie hanbu a utrpenie v našom mene. Lebo on vydal za nás seba samého, aby nás vykúpil z každej neprávosti a očistil si vlastný ľud, horlivý v dobrých skutkoch (2,14).
Prvý Ježišov príchod - jeho život, smrť a zmŕtvychvstanie - otvoril nový vek a priniesol nádej na spasenie všetkých. Toto spasenie sa naplno naplní, keď sa Ježiš znova stane slávou ako „náš veľký Boh a Spasiteľ“ (2,13). Dovtedy žijeme medzi dvoma príchodmi v nádeji a očakávaní.
- Evanjelium, Lk 2,1-14
Mária a Jozef stoja zoči-voči univerzálnej moci cisára, ktorý nariaďuje sčítanie celého sveta. Cisár nevie, že ho Boh použije na splnenie proroctva o všeobecnej spáse. Veľká udalosť slúži menšej a naopak, a celá história sa sústreďuje do maštaľky v Betleheme, k Márii a Jozefovi, ktorí sa skláňajú nad svojím prvorodeným dieťaťom. Stalo sa niečo väčšie?
Nikto si nepamätá sčítanie ľudu, ale všetci si pripomínajú narodenie Dieťaťa! Všetci sme totiž boli spasení narodením tohto prvorodeného syna a história môže znovu a znovu začínať cestu dôvery a nádeje.
Predovšetkým tu vyniká veľká pokora a poslušnosť Márie a Jozefa, zakorenená v vedomí, že všetko je v rukách Otca. A teší nás aká veľká je láska Boha a jeho Syna!
Pastieri sú chudobní. V noci strážia svoje stádo. Anjeli ich vyľakajú, ale oni sa nechali viesť a osvetľovať svetlom. Správa je pre nich: „Pre vás sa rodí“, pretože chudobní sú skutočnými príjemcami tejto udalosti. Pastieri chvália a oslavujú Boha rovnako, ako to robí nebeská liturgia. Izaiáš to oznámil: „Narodilo sa pre teba dieťa.“ V skutočnosti je každé narodené dieťa Emanuel, Boh s nami a pre nás; a vždy, keď sa narodí dieťa, nebo pokračuje v dialógu so zemou.
Turzovka, 25.12.2019