Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby: 

Hlavnou témou dnešných dní, a trvalou, na Slovensku, je určite majetok, bohatstvo, peniaze; teda materiálne hodnoty. Preto sa hovorí o korupcii, riešia sa miliónové zmenky, tunelovanie... Počuť o tom, ako ľudia nariekajú, že majú málo peňazí. Závidia iným ich dostatok a upodozrievajú ich z nečestnosti. Pritom nikdy nebolo toľko potravín v odpadkoch, toľko problémov s nadváhou... Aj o tom je dnešné Božie slovo.

Uvedenie do čítaní:

  1. čítanie, Kaz 1,2;2,21-23

Kniha Kazateľ patrí medzi múdroslovné spisy Starého zákona. Má názov: Slová Koheleta, Dávidovho syna, Jeruzalemského kráľa. Nie je to vlastné meno. Je to názov človeka, ktorý hovorí na verejnosti. Odtiaľ meno Kazateľ (Rečník). V tejto knihe je uvedené, že je to Dávidov syn, jeruzalemský kráľ. Hoci nie je výslovne spomenutý, treba ho stotožniť so Šalamúnom. Je však literárnou fikciou autora, ktorý dáva svoje myšlienky do úst najslávnejšieho izraelského mudrca. Je napísaná až po exile. Pravdepodobne pred začiatkom 2. storočia pred Kristom.

 Bola napísaná palestínskym židom, ktorý sa predstavuje ako ten, kto chce všetko preskúmať, všetko skúsiť (Kaz 2). Píše neskorou hebrejčinou, pomiešanou s arameizmami. Aj keď nie sú dokázané filozofické vplyvy stoikov, epikureizmu a cynizmu, badať, že tradičné istoty sú otrasené a nič pevného ich nenahrádza. Tradičná múdrosť Izraela tvrdila, že svet je zmysluplne usporiadaný, Boh ho riadi, a človek, ktorý spozná Boží poriadok a drží sa ho, má z toho prospech.

Napríklad v súvislosti s rozprávaním o Abrahámovi (dve minulé nedele) môžeme skonštatovať, že Kazateľa to už neoslovuje. Jeho myslenie je už „vyššie“. Kazateľ má už iný pohľad, Božie plány nemožno spoznať (ako Abrahám), človeka, nech žije akokoľvek, v konečnom dôsledku aj tak čaká jediný údel – smrť (2,14; 3,19). Vo svete je veľa nespravodlivosti (7,15) a čo zostáva je, tešiť sa, vychutnávať si život, jedlo a pitie. Treba žiť tento život, lebo v podsvetí sa už nič nedá urobiť (9,10). V 9,7 začína výzva k radosti, ktorá sa číta na Sviatok stánkov.

Kniha ma teda ráz prechodnosti, hľadania. Dnes by sme možno hovorili o hľadaní zmyslu a čo z toho bude človek mať? Sú to časy, keď Palestína bola okupovaná Ptolemaiovcami, je zasiahnutá humanistickými prúdmi (spomínané „vyššie myslenie“) a nepozná ešte prebudenie viery a nádeje makabejských čias.

Predstavujem úsek náboženského vývoja starozákonného ľudu, poukazuje na nedostatočnosť starých náboženských predstáv, snaží sa riešiť ľudské záhady, volá po vyššom zjavení. Popieraním šťastia bohatých pripravuje svet na slová: „blahoslavení chudobní“ (Lk 6,20)

„Márnosť nad márnosť,“ hovorí Kazateľ, „márnosť nad márnosť a všetko je márnosť.“

Asi najznámejšia je táto veta zo začiatku knihy: Márnosť nad márnosť a všetko je márnosť… Hebrejské slovo hebel preložené ako márnosť znamená dych, resp. hmlu, ale aj prázdnotu a pominuteľnosť (niečo miznúce). Nachádzame ho napr. aj v známom rozprávaní o Kainovi a Ábelovi (Ábel doslova Hebel). Kazateľ relativizuje všetko, na čom si ľudia zakladajú. Ukazuje „holú pravdu“. On sám zostáva skeptikom, hoci v závere knihy redaktor dáva čitateľovi pevný bod: „Boha sa boj a jeho prikázania zachovávaj, lebo to je (povinnosť) každého človeka“ (12,13). Ježiš tiež mnoho krát búral falošné istoty (Lk 12,13-21), a zároveň ukázal plný zmysel (gr. logos) nášho života. On, ktorý je zmysel (logos) všetkého (Jn 1).

Badať tu determinizmus vesmíru – monotónny rámec ľudského života, čo u neho vyvoláva nudu. Je to postoj v protiklade s Jóbom, ktorý aj v utrpení s úžasom nad božím stvorením vyjadruje poklonu (Jób 38-40 a Ž 104). Chýba mu hĺbka Abrahámovej dôvery a úžas nad stvorenstvom.

Na otázku, aký zmysel má ľudské snaženie, odpovedá starozákonný mysliteľ pesimisticky. Ešte nevedel, že zmysel ľudského konania najlepšie pochopíme pod zorným uhlom večnosti.

--------

Dovoľte osobnú poznámku:

Štúdium a uvažovanie o tejto knihe mi pomohlo, aby som jej prišiel na chuť (i ďalším starozákonným knihám). Perfektne vyjadruje mentalitu dnešnej doby, ktorá stratila staré hodnoty a nenachádza nové. Pripomeňme si myšlienku kardinála T. Špidlika: „Biblia nie je ani tak kniha o Bohu, ako skôr o tom, ako si ho ľudia predstavovali.“ A Kazateľ si predstavuje Boha ako dnešný človek: Možno Boh je, ale nič nám to nepomôže. Aký to rozdiel od poznanie Boha Abrahámom a „Boha v evanjeliách“?!

Vtedajšia situácia viedla na jednej strane k farizejizmu – Záchranu hľadali v dodržiavaní starých predpisov, a na druhej strane k Saducejom – podľa nich niet zmŕtvychvstania. Dnes? Podobne; Návrat k starým formám prežívania viery – Lefevristi, trideňtaci (po stránke duchovnej), alebo k liberalizmu, materializmu, hedonizmu.

 

  1. čítanie, Kol 3,1-5.9-11

Odpoveď svätého Pavla na otázku o zmysle ľudského života je už kresťanská: Iba z hľadiska večnosti dostáva ľudské konanie svoj zmysel.

Bratia, ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte, čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi! Veď ste zomreli a váš život je s Kristom ukrytý v Bohu. A keď sa zjaví Kristus, váš život, vtedy sa aj vy zjavíte s ním v sláve.

Kresťan spojený s Kristom sa už reálne zúčastňuje na jeho nebeskom živote. Tento život je duchovný a skrytý; zjavným a osláveným sa stane až pri príchode Krista. Večnosť začína dnes.

Umŕtvujte teda svoje pozemské údy: smilstvo, nečistotu, vášeň, zlú žiadostivosť a lakomstvo, čo je modloslužba!

Pri krste sme razom zomreli hriechu a stali sme sa Kristovými. Krst nás vedie k zrieknutiu sa pohanského života. Dielo zmŕtvychvstania sa však uskutočňuje pomaly, „umŕtvovaním“ našich žiadosti. Denne zomierame pre „starý život“, aby sme rástli v Kristovi v nového človeka.

Neluhajte si navzájom vy, čo ste si vyzliekli starého človeka s jeho skutkami a obliekli ste si nového, toho, čo sa obnovuje, aby mal pravé poznanie podľa obrazu toho, ktorý ho stvoril.

Toto umŕtvovanie je vlastne obnova na obraz „toho, ktorý nás stvoril“. Človek bol stvorený „na obraz Boží“, ale padol, lebo hľadal šťastie mimo Boha. Bol otrokom hriechu (Rim 5,12). Bol starým človekom, ktorý musí zomrieť. „Nový človek“ znovustvorený v Kristovi (f 2,15) sa stáva Božím obrazom. Opäť nachádza priamu cestu a dospieva k pravému morálnemu životu.

Potom už niet Gréka ani Žida, obriezky ani neobriezky, barbara, Skýta, otroka, slobodného, ale všetko a vo všetkom je Kristus.

V živote podľa Krista zanikajú rasové i náboženské, kultúrne, spoločenské triedy, ktoré rozdeľovali ľudstvo. Ako následok prvotného hriechu. Krst vylučuje akúkoľvek diskrimináciu. Všetci pokrstení sú „ponorení do Krista“. Jednota môže začať v Kristovi.

 

  1. Evanjelium, Lk 12,13-21

Kiežby sme uverili čo nám hovorí Pán Ježíš v evanjeliu: Tvoj majetok, tvoje snaženie je len vtedy dobré, ak ťa robí bohatým pred Bohom! Poznámky k evanjeliu sú na základe iných textov Svätého písma.

Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘

Pekne to dopĺňa Jakub: A teraz vy, čo hovoríte: „Dnes alebo zajtra pôjdeme do toho a do toho mesta, pobudneme tam rok a budeme kupčiť a zarábať," vy predsa neviete, čo bude zajtra s vaším životom! Veď ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne. Namiesto toho by ste mali hovoriť: "Ak Pán bude chcieť, budeme žiť a urobíme toto alebo ono." (Jak 4:13-15)

Nechváľ sa zajtrajším dňom, lebo nikdy nevieš, čo môže deň priniesť. Pris. 27,1

Keď si povie: „zaslúžil som si odpočinok, teraz začnem užívať majetok“, nevie ako dlho to potrvá, kým to musí nechať iným a zomrieť. Sir 11,19

Dnes citovaná kniha píše: Zanevrel som teda na život, lebo sa mi nepáči čo sa deje na zemi, lebo ich musím zanechať svojmu nástupcovi. Ktovie, či bude múdry, alebo hlúpy? On bude rozhodovať o všetkých mojich dielach, ktoré ma stali úmornú prácu a múdrosti za môjho života Aj to je márnosť. Preto som v srdci začal želieť nad všetkou tou námahou, ktorú som vynaložil na zemi. Taký človek čo pracoval múdro, skúsene a úspešne, musí odovzdať svoj majetok inému, čo na tom nepracoval. A to je márnosť a veľká chyba. Čo ma teda človek zo všetkej svojej namáhavej práce, ktorú vykonal za svojho života? Celý jeho život bol plný námahy a starosti, takže si myseľ ani v noci nemohla odpočinúť. Aj to je márnosť. Kaz 2,17-23

Pán u Matúša zdôrazňuje: Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce. (Mt 6:19-21).

V knihe Zjavenie nájdeme pre Laodičejčanom odkaz: (Zjv 3, 17-18) Lebo hovoríš: 'Som bohatý, zbohatol som, nepotrebujem nič' - a nevieš, že si biedny, poľutovaniahodný, chudobný, slepý a nahý. Radím ti: odo mňa si kúp zlato vyskúšané ohňom, aby si zbohatol, a biele rúcho, aby si sa zaodel a aby nebolo vidieť hanbu tvojej nahoty, i masť, ktorou si potrieš oči, aby si videl.

 Podnet k Pochodu za život od pána biskupa Mons. J. Haľka.

V Evanjeliu tejto nedele zaznieva z Božích úst radikálne slovo „blázon!“. Takto Boh označuje človeka, ktorý sa sám pokladá za boha a jeho najvyššou hodnotou je pocit istoty z majetku a pôžitky tela pod heslami Odpočívaj! Jedz! Pi! Hoduj! Takýto kult tela je súčasťou nepriateľského postoja voči životu, lebo krehkosť počatého i vyhasínajúceho života nezapadá do jeho logiky, veď poukazuje na
pominuteľnosť pozemskej existencie človeka.
 

Na zamyslenie:

V čase keď sa odohral dialóg medzi dožadovateľom sa o dedičstvo a Ježišom, a Pán povedal toto krátke podobenstvo, vyznelo to priam revolučne. Čo sa nám nezdá, ale bohatý človek bol v tom čase považovaný za Bohom požehnaného. A Ježiš o ňom povie: Blázon. Vlastne je revolučné aj dnes.

Mnohí, ktorí počujú toto podobenstvo, najmä v severoamerickom a európskom priestore, sa môžu pýtať: Prečo sa bohatý poľnohospodár nazýva blázon?

Dalo by sa ľahko tvrdiť, že bohatý človek je múdry a zodpovedný človek. Má prosperujúci poľnohospodársky podnik. Jeho pôda vyprodukovala tak hojne, že nemá v stodolách dostatok úložného priestoru. Takže plánuje strhnúť svoje stodoly a postaviť väčšie, aby uskladnil všetko svoje obilie a tovar. Potom bude mať dostatok úspor vyhradených pre budúcnosť a bude si môcť užívať zlaté roky.

Nie je to to, o čo by sme sa mali usilovať? Nie je múdre a zodpovedné šetriť do budúcnosti? Bohatý poľnohospodár by pravdepodobne bol dobrým finančným poradcom. Tvrdo pracoval a múdro úrodu zachránil. Teraz si môže sadnúť, relaxovať a vychutnať si plody svojej práce, však?

Nie presne. Bohatý človek nemá v pláne jednu veľmi dôležitú vec - nepočítal s Bohom a bez neho si buduje budúcnosť.

Úspora do budúcnosti

Bohatý poľnohospodár je hlupák nie preto, že je bohatý alebo preto, že šetrí pre budúcnosť, ale preto, že, ako sa zdá, žije iba pre seba a preto, že verí, že si môže zabezpečiť svoj život bohatstvom.

Keď bohatý človek hovorí v tomto podobenstve, hovorí iba sám za seba a jediný, koho spomína, je on sám: Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam... postavím... uložím... Potom si poviem... Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘

Pôda bohatého človeka vyprodukovala hojne, napriek tomu nevyjadruje vďačnosť Bohu ani robotníkom, ktorí mu pomohli vysadiť a zozbierať túto úrodu. Má v sklade viac obilia a tovaru, ako mohol kedy dúfať, ale zdá sa, že nemá ani v úmysle zdieľať ho s ostatnými a ani si nemyslí, čo by od neho Boh mohol požadovať. Je slepý k tomu, že jeho život nie je jeho vlastný, aby zaistil, že jeho život patrí Bohu a že ho môže Boh kedykoľvek požadovať späť.

Bohatý človek sa nenaučil, tomu čo si uvedomil Kazateľ – nemôžete si zobrať so sebou majetky, lebo ich musím zanechať svojmu nástupcovi. Ktovie či bude múdry, alebo hlúpy? On bude rozhodovať o všetkých mojich dielach, ktoré ma stali úmornú prácu a múdrosti za môjho života Aj to je márnosť (2:19).

Budúca istota

Márnosť, prázdnota - Kazateľ chce, keby sme pomenovali tento pocit, ktorý prechádza na všetkých, ktorých láka materializmus. Naša realita je taká, že bez ohľadu na to, koľko máme, sme si vždy vedomí vecí, ktoré nemáme. Sme bombardovaní agentami marketingu, ktorých úlohou je presvedčiť nás o všetkých produktoch, ktoré potrebujeme na naplnenie života. A tak sa nikdy celkom nebudeme cítiť, že máme dosť.

Rovnako ako bohatý poľnohospodár sme v pokušení myslieť si, že uloženie veľkého množstva peňazí a majetku nás zaistí. Skôr alebo neskôr sa však dozvieme, že žiadne množstvo majetku nemôže zabezpečiť naše životy. Žiadne množstvo bohatstva nás nemôže chrániť napríklad pred geneticky zdedenou chorobou alebo pred tragickou nehodou. Žiadne množstvo bohatstva nemôže udržať naše vzťahy zdravé a že sa naše rodiny nerozpadnú. Bohatstvo a majetok môžu v skutočnosti ľahko vniesť klin medzi členov rodiny, ako v prípade bratov, ktorí na začiatku tohto textu bojujú o svoje dedičstvo.

A čo je najdôležitejšie, žiadne množstvo bohatstva nemôže zabezpečiť naše životy s Bohom. V skutočnosti Ježiš opakovane varuje, že bohatstvo môže brániť nášmu vzťahu s Bohom. „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! 12:15).

Nie je to tak, že Boh nechce, aby sme sa starali o dôchodok alebo budúce potreby. Nemyslíme, že Boh nechce, aby sme „jedli, pili a boli šťastní“ a tešili sa z toho, čo nám dal Boh. Z evanjelií vieme, že Ježiš trávil čas jedením a pitím a užívaním si života. Mal však tiež jasno v tom, kde leží jeho skutočná istota.

Je to všetko o prioritách. Je to o tom, kto je skutočne Bohom v našich životoch. Je to o tom, ako investujeme svoje životy a dary, ktoré nám dal Boh. Je to o tom, ako sú naše životy zásadne zladené: smerom k nám a našim túžbam, alebo k Bohu a nášmu blížnemu, k Božiemu poslaniu požehnať a vykúpiť svet.

Skúsený kňaz kedysi povedal: „Počul som veľa rôznych výčitiek vyjadrených ľuďmi, ktorí sa blížia ku koncu života, ale je jedna výčitka, ktorú som nikdy nepočul. Nikdy som nepočul nikoho povedať: „Prial by som si, aby som toľko nerozdal. Prial by som si, aby som si viac nechal pre seba. “ Smrť má spôsob, ako objasniť, na čom skutočne záleží.

Naše životy a vlastníctvo nie sú naše vlastné. Patria Bohu. Sme im iba správcami času, ktorý nám dal Boh na tejto zemi. Proti tejto pravde sa vzbúrime, pretože chceme mať na starosti naše životy a veci.

Táto pravda je však v skutočnosti dobrá správa. Pretože všetko, čo sme a všetko, čo máme, patrí Bohu, naša budúcnosť je bezpečná. Ježiš nám teda hovorí: „Neboj sa, malé stádo... 

-----

Vieme, že celebrity a mnohí športovci s nepredstaviteľným bohatstvom nie sú šťastní a ich život je často skôr zúfalstvom ako radosťou. Sú aj výnimky. Medzi takých patrí aj Novak Djokovič. Na www.lifenews.sk/ som sa o ňom dočítal aj toto:

Ak by sme mali urobiť zoznam top športovcov, ktorí sú nepochybne nadmieru štedrí, potom by meno srbského tenistu Novaka Djokoviča určite figurovalo na jeho popredných miestach.

Ako verný kresťan, ktorý prežil svoje detstvo v krajine, sužovanej vojenským konfliktom medzi Bosnou a Hercegovinou od roku 1992 do 1995, nestratil Novak zo zreteľa svoje korene. So svojou manželkou Jelenou sa zoznámil v roku 2005 na strednej škole v Belehrade a pred Bohom sa zosobášili v roku 2014. Majú spolu dve deti - Stefana (3 roky) a Taru (4 mesiace). Ich domáci život môže byť skvelou školou nielen pre tenis, ale najmä pre veľkorysosť a štedrosť.

 Môžete sa staviť, že tento muž, ktorý dominoval vo svete tenisovej elity od augusta 2014 do novembra 2016, získal energiu k návratu aj vďaka pravidelnému čítaniu Božieho Slova. Bývalá svetová tenisová jednotka je ortodoxným kresťanom, čo neváha priznať ani na verejnosti. Nie je nič nezvyčajné pozorovať Novaka Djokoviča ako počas stretnutia vzýva Krista alebo ako svedectvo svojej viery nosí okolo krku krížik. Pre neho má jeho viera prednosť pred všetkými 68 titulmi, vrátane 12 grandslamových turnajov, ktoré od začiatku svojej kariéry absolvoval.

"Pre mňa je viera najdôležitejším titulom môjho života, pretože v prvom rade som ortodoxný kresťan, až potom športovec", povedal Djokovič v apríli 2011, keď z rúk Ireneja, patriarchu Srbskej ortodoxnej cirkvi, prijal rád sv. Sávu prvého stupňa. Tento rád je najvyšším ocenením Srbskej ortodoxnej cirkvi a dostal ho najmä za štedré finančné príspevky na renováciu cirkevných budov vo svojom rodnom Srbsku.

Viacnásobný milionár Novak Djokovič, vďaka svojim turnajovým víťazstvám a bezpočtu reklamných kontraktov, ochotne a dobrovoľne vkladá svoj majetok do služieb chudobným a neprivilegovaným a pomáha im.

Posúďte sami: v decembri minulého roku The Novak Djokovic Foundation, ktorej je on sám hlavným prispievateľom, poskytla 94.000 eur na renováciu školy v Pozege (Srbsko). V októbri minulého roku tento tenista oznámil otvorenie reštaurácie v Srbsku, ktorá ponúka jedlo zadarmo pre chudobných a bezdomovcov. "Peniaze pre mňa nie sú problém. Zarobil som dosť, aby som nakŕmil aj celé Srbsko. Myslím, že si to zaslúžia, pretože ma veľmi podporovali", vyhlásil Novak. 

Charitatívnu pozornosť Novaka Djokoviča obzvlášť pritiahol osud detí jeho krajiny (kde je minimálna mzda menej než 200 eur na mesiac). Preto jeho nadácia v roku 2015 spojila sily so Svetovou bankou a zabezpečila prístup mladým Srbom k vzdelaniu a starostlivosti po všetkých stránkach. UNICEF jeho štedrosť veľmi privítala a v auguste 2015 poslala do Srbska vyslanca dobrej vôle. "Novak Djokovič je pre deti celého sveta vzorom pravého športového šampióna. Jeho skutky sú dôkazom, že pre deti, najmä tie najmladšie, má vždy zmysel niečo robiť", uviedol Yoka Brandt, vyslanec UNICEF.