Lk 10,1-12.17-20 

Pri tvorbe reči sú rozhodujúce slovesa.

Ľudstvo sa vraj začínalo dorozumievať slovesami. Boli to povely, upozornenia. Takmer súčasne s nimi aj podstatne mena. Prívlastky vznikali postupne až nakoniec abstraktné pojmy. Napríklad ak povieme strom, čo si pod tým prestavujeme? Dieťa uvažuje v predstavách a preto si predstavuje konkrétny strom. My dospelí, abstrahujeme.

Zoberme sloveso „je“. Má význam: Jestvuje i konzumuje. Kým človek jedol tak bol – jestvoval. Podobne žiť a žuť. Kým žuje, dovtedy žije. Tak to badať aj v iných rečiach. Reč sa tak postupne rozvíjala a obohacovala.

Dne obohacujme apoštolskými slovesami. Čo nám hovorí Ježiš? Aké povely dáva?

Proste –

proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu!

prvý krok je modlitba – prosba, aby Boh otvoril naše srdce a urobil ho zodpovedným a vnímavým na potreby sveta. Sme aj aktívni i pasívni. Aj prosíme aj prijímame pozvanie k práci na žatve.

Choďte –

Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov

Skutočná modlitba sa premieňa v skutok. Zodpovedné srdce je vnímavé na potreby sveta nemôže zostať stáť.

Nenoste -

Nenoste mešec ani kapsu, ani obuv

Dôležitejšie, než obdarovávať ľudí tým, čo sa dá vybrať z tašky alebo z peňaženky, je obdarovávať ich tým, čo „ani moľ ani hrdza neničí“ (Mt 6,19).

A nielen to. Nepotrebujete žiadne prostriedky na apoštolát. Nič navyše čo nosíte do práce. Nepotrebujete tam žiadne pomôcky k evanjelizovaniu. Svedčite poctivou prácou, trpezlivosťou. Ste tam vyslaní Ježišom.

Lúčila sa jedná pracovníčka s kolektívom. Prišla za kolegyňou, dala jej darček a hovorí: Bola si pre mňa ako anjel strážca, veľmi si mi pomohla. Obdarovaná je prekvapená: Prišli na to, že som veriaca, ale o viere som im nehovorím, lebo to nemajú radi. Snažím sa však vždy o kresťanský postoj. Napríklad, keď sa hovorí o manželstve vernosti, ochrane života. Zdá sa, že ich to pomaly oslovuje. Áno k takémuto apoštolátu nič nepotrebujeme.

Nepozdravujte.

cestou nikoho nepozdravujte – nie je neslušnosť. V oriente to znamenalo zdržiavať sa, pohovoriť, poklebetiť. Pre nás to znamená ísť na podstatu.

Vojdete –

vojdete do niektorého domu, najprv

vojsť, vstúpiť, znamená stať sa niekomu blízkym, zdieľať jeho radosti i starosti a nielen zďaleka sa prizerať ako sa mu vodí prípadne poučovať, čo a ako by mal...

Povedzte –

povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Pán neposiela mĺkvych pritakávačov, ale ľudí, ktorí vedia zdôvodniť nádej, ktorá je v nich (porov. 1 Pt 3,15). Pomáhať pri šírení pokoja.

Zostaňte –

Zostať, znamená naplniť to, čo odkazuje Apoštol Pavol: „Neste si vzájomne bremená“ (Gal 6,2). Zostať pri inom aj v ťažkostiach. Nielen pri prázdnej zábave a rečiach. Zostať s manželom, manželkou, starými rodičmi...

Uzdravujte –

Pôsobenie skutočného apoštola je ako voda, o ktorej je napísané: „keď tam táto voda príde; uzdraví sa a bude žiť všetko, k čomu táto rieka dôjde“ (porov. Ez 47,6)

Uzdravuje vzťahy.

Čo z toho pre nás vyplýva? Každý pokrstený a najmä pobirmovaný je apoštolom a je povolaný k apoštolátu – teda svedčeniu o Ježišovi.

Prečítajme si toto evanjelium ešte raz a všímajme si slovesa!

 Turzovka, vigília 6.7.2019