Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Dnes od nás Pán Ježišu žiada lásku k nepriateľom - a my máme často ťažkosti s láskou ku svojím priateľom, ku svojím najbližším.

Je to požiadavka uskutočniteľná? A ako to vôbec Pán Ježišu myslí? To sú otázky dnešného Božieho slova.

Poďme prosiť Pána Ježiša, aby sme jeho učenie pochopili. Najskôr však poprosme o odpustenie našich zlyhaní v medziľudských vzťahoch.

Rozbor textu: (podľa P. Ing. Aleš Opatrný)

  1. čítanie: 1 Sam 26,2.7-9.12-13.22-23

Veľmi skrátený starozákonný text nie je len slovom o slušnosti, ani portrétom rytierskej Davidovej ušľachtilosti. Zobrazuje Davidov rešpekt voči Bohom pomazanému, teda rešpekt voči tomu, čo náleží Bohu. A David, ktorý sa nezbavil svojimi schopnosťami svojho prenasledovateľa, bol nakoniec Bohom oslobodený.

  1. čítanie: 1 Kor 15,45-49

Nedeľne perikopy sú cenným nahliadnutím do Písma, ale predstavujú len výsek z väčšieho myšlienkového celku. Pri výklade niektorých pasáží, ako je práve táto Pavlova o problematika vzkriesenia, by sa bolo treba zaoberať väčším celkom. A tak zamyslenie nad týmto úryvkom je možné len ako sledovanie jednej dielčej myšlienky, aj keď veľmi dôležitej.

Verš 45. - porovnanie „prvého Adama", ktorý je na začiatku ľudstva a hriechu - s „posledným Adamom", Kristom, ktorý je počiatkom obnoveného tvorstva, počiatkom vzkriesenie, vedie k naznačeniu našej budúcnosti. Ako potomkovia prvého Adama sme sa narodili, potomkami druhého sa môžeme stať.

V 46. - Pavol pripomína Korinťanom ich skúsenosť: najprv žili ako každý iný „pozemský" človek a potom prijali vieru, Krista, Ducha. Do do ich života prišla nová skutočnosť.

V 49. - naše uverenie v Krista nie je len vecou intelektu alebo určitého životného spôsobu. Ide o premenu, premenu v Kristovu podobu.

3. Evanjelium, Lk 6,27-38

Za „lukášovskými blahoslavenstvami“ nasleduje viac Ježišových výrokov, ktoré kladú veľmi ťažké etické požiadavky. Zároveň je však zrejmé, že tieto požiadavky zodpovedajú étosu Ježišovho života a že ich napĺňanie vedie k utlmeniu reťazcov zla, ktoré sa po svete stále rozvíjajú. V podstate sa požaduje konanie podľa Božieho štýlu. A odmenou za toto konanie nie je nikto iný a nič iného, než sám Boh.

Stojí ale za povšimnutie, že nesplnenie týchto požiadaviek nie je sankcionované. Nikde sa nehovorí, že človek bude tak a tak potrestaný, keď ich nenaplní. Jasné ale je, že ak nebude človek takto konať, bude mať jeho život kvalitu života hriešnika, nie kvalitu života Božieho syna.

Záchrana človeka a ľudstva

V súvislosti z výročím vraždy novinára sa v týchto dňoch hovorí o atmosfére zla v našej spoločnosti, o mafii temnosti. Pán Ježiš v dnešnom evanjeliu hovorí o možnosti zastavenia tejto pliagy. Najskôr uvažujme, kde sa to v človekovi, a tým v spoločnosti, berie.

Dávno, ešte v toku 1968 bol natočený film: „Planéta opíc” (Natočených bolo viac verzii – ostatná v roku 2001). Vzbudil rozruch.

My chováme opice v klietkach, v tom filme opice boli rozumné bytosti a držali v klietke človeka ako nebezpečnú šelmu.

Body odsúdenia (prečo musí byť človek za mrežami):

- Koná ako slepý sebec; vo svete robí všetko pre zisk. Šíri tam púšte, hynie vtáctvo, všade je smetisko.

- Koná z nenávisti a pýchy; pozná, čo je sloboda, spravodlivosť, hovorí o tom, ale bojuje a zabíja pre zisk, moc, nadvládu.

- Je krutý; chodí sa dívať, ako sa ľudia bijú. Hovorí tomu šport: box, futbal, hokej. Robí mu dobre, keď môže ublížiť.”

Toľko film: Tak vyzerá človek z pohľadu iných rozumných bytostí. A majú pravdu.

 Nadarmo hlása Kristus:

- Nič nevyriešiš násilím - konaj dobro!

- Nič nevyriešiš odsudzovaním - radšej pomôž!

- Nič nevyriešiš pomstou - buď odpúšťajúci!

Pán Ježišu v evanjeliu, zvlášť dnešnom, predstavuje úplne konkrétny a uskutočniteľný model ľudskosti.

Byť kresťanom znamená podľa slov Pána Ježiša: Nekonaj ako zviera – konaj ako človek!

Ako tie požiadavky Pán Ježišu sám praktizoval? Vidíme na ňom, že nie sú mienené ako doslovný recept k mechanickému použitiu vo všetkých situáciách.

Keď pred veľkňazom jeden zo sluhov, čo tam stál, udrel Ježiša po tvári (Jn 18:22) nenastavil druhé líce, ale nepustil sa s ním ani do bitky. Núti ho k zamysleniu.

Ježiš mu odvetil: "Ak som zle povedal, dokáž, čo bolo zlé, ale ak dobre, prečo ma biješ?!" (Jn 18:23)

Keď jeho horliví učeníci chceli zahubiť Samaritánov, ktorí ich neprijali ohňom Božím, Ježiš sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny. (Lk 9: 55-56)

Keď zapálený učeník Peter tasí meč, aby za neho bojoval, neprijíma boj, ale Petrovi povedal: "Schovaj meč do pošvy! Azda nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?!" (Jn 18:11) Ukazuje, že láska je nepremožiteľná, neporaziteľná. Že láska prežije i smrť, že vstáva i z mŕtvych.

Ako sprítomniť, zaktualizovať tohto Ježišovho ducha? Dá sa konať tak, ako veľkoryso konal Dávid a zabránil vražde kráľa, občianskej vojne?

V každom čase môžeme nájsť ľudí, veriacich, ktorí tieto výzvy zobrali vážne a podľa toho vo svojom živote aj konali, ako v nasledujúcom príbehu (Ospravedlňujem sa, že som nenašiel bližší prameň tohto príbehu – berme ho preto ako poučnú legendu).

  Roky 1937 – 1945, teda počas Druhej svetovej vojny, istý pán Dapozzo strávil v koncentračnom tábore. Započúvajme sa do jeho spomienok, čo musel v tých hrozných rokoch prežiť.

  Hovorí: Odjakživa som mal mohutnú postavu, no vtedy som vážil sotva 45 kilogramov. Po celom tele mi bolo vidieť stopy po bitke, mal som nepríjemne zlomenú pravú ruku, no nikto mi ju nikdy neošetril.

  Na Štedrý večer v roku 1943 si ma dal zavolať veliteľ. Stál som pred ním bosý a do pol pása nahý. On sedel za stolom prehýbajúcim sa pod množstvom vynikajúcich jedál. Musel som tam stáť a umierajúc od hladu sa prizerať jeho kráľovskej večeri. Napriek tomu som sa zo všetkých síl snažil potlačiť v sebe nenávisť. Po večeri priniesol poddôstojník kávu a koláčiky. Veliteľovi zjavne veľmi chutili. Vtedy na mňa pozrel a povedal: „Vaša žena je vynikajúca kuchárka, Dapozzo!“ Nechápal som, čo tým chce povedať. Hneď mi to vysvetlil: „Vždy mi veľmi chutili koláče, ktoré vám žena už roky posiela.“

Mal som obrovské pokušenie nenávidieť ho. Stávalo sa to až neznesiteľným. Moja žena a moje štyri deti si odtŕhali od úst, aby mi zo svojho slabého prídelu múky, masla a cukru mohli upiecť koláče... a tento chlap ich všetky jedol. Požiadal som ho, aby mi dovolil koláče aspoň ovoňať a pripomenúť si tak domov. Odmietol a zreval: „Raus! Von!“

  Po vojne som sa veliteľovi dostal na stopu. Zmenil meno a žil v ústraní, aby ho nikto nespoznal. V roku 1953 som ho išiel s jedným priateľom navštíviť. Nespoznal ma, a tak som sa predstavil: „Som číslo 17531. Pamätáte sa na Vianoce 1943?“ Zmocnila sa ho hrôza. „Prišili ste sa mi pomstiť?“ spýtal sa zastretým hlasom. Namiesto odpovede som pred ním roztvoril veľkú škatuľu. Bol v nej vynikajúci koláč. Poprosil som jeho ženu, aby nám uvarila kávu. Potom sme všetci štyria jedli koláč a popíjali kávu. Veliteľ sa rozplakal a povedal: „Ale ako mi to môžete odpustiť?“ – „Z lásky ku Kristovi,“ odvetil som.

  Nuž tento bezcitný dozorca sa mohol cítiť ako keby mu nasypali žeravé uhlie na hlavu. Asi v takom zmysle napísal svätý Pavol: Nepomstite sa sami, milovaní, ale ponechajte miesto hnevu; veď je napísané: "Mne patrí pomsta, ja sa odplatím," hovorí Pán. Ale keď bude tvoj nepriateľ hladný, nakŕm ho, keď je smädný, daj mu piť, lebo tým, že to urobíš, žeravé uhlie mu nahrnieš na hlavu. Nedaj sa premôcť zlu, ale dobrom premáhaj zlo. (Rim 12,19-21)

Domnievam sa, že my nie sme vyzvaní k takému hrdinskému odpusteniu ako Dapozza. Len treba chcieť, aby sme zastavili zlo, ktoré je také vypuklé i v našej spoločnosti. A začať treba u seba, v rodine v susedstve, na pracovisku. Je potrebné mať chuť a presvedčenie, že to nie je nezmyselné, ale že každá obeta, každá ťažkosť čo prežívame, môžu slúžiť k vzrastu dobra vo svete i našej lásky k Pánovi.

Modlime sa:

Tvárou v tvár Božiemu slovu stále znovu vidíme jeho veľkosť a našu malichernosť, slabosť našej lásky. Preto ho prosme:

Daj nám Davidovu veľkomyseľnosť voči ľuďom, ktorí nám strpčujú život.

Nech v sebe dokážeme prekonať nechuť k ľuďom, ktorí nám nie sú sympatickí.

Nech sa zbavíme zaujatosti voči ľuďom, ktorí zmýšľajú inak než my.

Nech sa ubránime stálemu pokušeniu panovať nad inými.

Nech pri hájení svojich záujmov vždy rešpektujeme práva druhých.

Bože, ty chceš, aby sme žili ako ľudia, nie ako šelmy. Ty chceš, aby sme sa učili stále lepšie - ľudsky - žiť. Daj, nech to dokážeme nasledovaním Ježiša Krista, nášho Pána.

Turzovka, vigília, 23.2., Dlhá, Turkov, 24.2.2019