Prevádzkovateľ webu Rímskokatolícka cirkev Farnosť Turzovka, IČO: 31 912 362 ako prevádzkovateľ na účely ochrany osobných údajov

spracováva na tejto webovej stránke cookies nevyhnutné pre technické fungovanie webových stránok, ako aj pre analytické účely.

Uvedenie do bohoslužby:

Misia proroka spravidla naráža na verejnú mienku, čím vzbudzuje agresiu okolia. Prorok sa totiž zaujíma hlavne o obnovu ľudského srdca, a to človek nerád prijíma. Dnes budeme čítať o prorokovi Jeremiášovi, ktorému Boh pri povolaní predpovedá spomínané ťažkosti. Budeme počuť tiež o Ježišovi, ktorého neprijali ako proroka jeho rodáci.

Ako je to s nami? Prijímame Božie slovo, ktoré nás chce obnoviť?

Uvedenie do čítaní:

Jer 1, 4-5.17-19

Proroka stvoril Boh dvakrát. Raz, podobne ako každého človeka, v lone matky. Druhý raz, keď Boh na neho vylieva svojho Ducha a robí ho nástrojom svojej činnosti. Perspektíva takejto činnosti je taká ťažká, že väčšina prorokov, aj napriek výraznému volaniu samého Boha, nechce s ňou súhlasiť.

1 Kor 12,31-13,13

Nasleduje Pavlov hymnus na lásku, ktorý sa dobre počúva a považuje sa klenot svetovej literatúry. Pavol apoštol ho však nenapísal preto, aby sa nám páčil, ale aby sme podľa neho žili. Skúsme v ňom nájsť odkaz pre náš život.

Lk 4,21-30

Nevieme čo Ježiš v Nazarete kázal, nevime čomu Nazaretčania prisviedčali a aké milé to boli slová, ktorým sa divili. Môžeme si domyslieť prečo ich zachvátil hnev, ani nevieme ako Ježiš mohol prejsť pomedzi nich, keď ho chceli zhodiť zo zrázu. Pre nás je dôležité, ako my počúvame Ježiša a či ho prijímame.

Proroci, my a svet

Poľská rehoľná sestra (Gabriela) pôsobiaca na Slovensku odchádzala na dovolenku do svojho rodiska. Tešila sa: Tam ma čakajú a majú ma radi.

Kto z vás to nezažil?! Šťastný je taký človek, ktorý má takéto zázemie. Rodisko a rodina by nám to mali dávať.

Ježiš sa vracia do svojho rodiska. Možno mal tiež takéto očakávania. Vyzeralo to povzbudzujúco: Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst. Rodné mesto Nazaret ho však neprijalo. Rodáci prví zavrhli slová o spáse, ktoré im boli adresované. Ježiš sa musel zachraňovať útekom, v Nazarete mu hrozila smrť. Vtedy sa Kristus vyjadril: Ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej vlasti a ako dôkaz poukázal na osud Eliáša a Elizea.

Pouvažujme trochu o prorokoch.

Boh dáva prorokovi svojho Ducha a robí ho nástrojom svojej činnosti. Perspektíva takejto činnosti je taká ťažká, že väčšina prorokov, aj napriek výraznému volaniu samého Boha, nechce s ňou súhlasiť.

Túto drámu môžeme pozorovať v živote Jeremiáša, proroka Starého zákona o ktorom sme počuli v prvom čítaní. Bol verný Bohu, ale boli dní, v ktorých Bohu vyčítal nielen to, že ho povolal, ale i to, že ho stvoril. Bola to veľmi tragická osobnosť. Na ňom sa odohrala tragédia celého národa. Ohlasoval zničenie chrámu, zajatie ľudu. Miesto toho, aby robili pokánie, vyhlásili ho za rúhača („prorokuje proti chrámu“), chceli ho kameňovať, dali ho do väzenia. Podľa tradície ho nakoniec ukameňovali v Egypte, kde ho odvliekli jeho súkmeňovci.

Podobná dráma sa opakuje v živote sv. Jána Krstiteľa a ešte plnšie v živote samého Krista. Aj väčšina apoštolov, čiže prorokov Nového zákona, podstúpila mučenícku smrť.

Prečo nie sú proroci prijímaní?

Poslanie proroka totiž spravidla naráža na všeobecné zmýšľanie, pokazené mravy, čím vzbudzuje agresiu okolia. Ľudia si neradi dávajú vstúpiť do svedomia. Prorok sa totiž zaujíma hlavne o obnovu ľudského srdca, a to verejná mienka neberie do úvahy. Prorok narúša to všeobecné klišé; Takto sa dnes žije, to je moderné, taká je doba...

Proroci nevymreli:

Úloha prorokov sa vôbec neskončila smrťou Apoštolov. Proroci sú v Cirkvi stále prítomní. Tak pravdiví, ako aj falošní (koľko zla, vojen už spôsobili!). Tak je to v celých dejinách spásy. Ak tisíce veriacich otvoria srdcia a gestom obrátenia odpovedia na volanie proroka, Cirkev vstupuje do etapy obnovy, a cez Cirkev na cestu duchovnej obnovy vstupujú národy, ktoré do nej patria. Prvé storočia boli vlastne všetci kresťania prorokmi. Vydávali svedectvo za Ježiša, často obetovaním života. Po získaní slobody (Milánsky edikt 313) sa do cirkvi dostali i ľahostajní kresťania, presnejšie stali sa ľahostajnými.

Musel nastať čas prorokov. Spomeniem niektorých. Bolo to na konci staroveku, keď svätý Benedikt (480-547) po sťahovaní národov evanjelizoval Európu – položil základy európskej civilizácie. Cirkev sa po čase začala utápať v bohatstve a triufalizme a preto Boh povolal sv. František z Assisi a sv. Dominika. Keď sa Cirkev trieštila (Hus, Luther, Kalvín...) v XVI. storočí robil rekatolizáciu sv. Ignác z Loyoly (Jezuiti). V IX. storočí to bol napríklad Don Bosko. Začala industrializácia a deti boli naraz na ulici, lebo ich rodičia boli dvanásť hodín v robote. V XX. storočí to bol nesporne Ján Pavol II. Viete aký bol prenasledovaný, bol na neho spáchaný atentát, doteraz je osočovaný. Rovnako ako iní pápeži.

U nás boli proroci Cyril a Metod. Viete, že ich prenasledovali a ich žiakov vyhnali. V minulom storočí blahoslavený Titus Zeman, Zdenka Schelingová, Anka Kolesárová... Množstvo väzňov pre vieru. Kto by ich všetkých vymenoval!

Stratégia Božia:

Najprv posiela prorokov s výstrahou a napomenutím. Veď je milujúci otec a chce ľudstvo zachrániť! Boh povoláva prorokov vtedy, keď ľudstvo zabúda na jeho zákon, keď ľudia strácajú pocit dobra a zla, pravdy a klamstva. Proroci ich vyzývajú, aby sa spamätali, a robí to dvoma spôsobmi. Najskôr posiela prorokov, tí napomínajú ľud a ak neprichádza pokánie, potom príde apokalypsa.

Dráma sa odohráva vtedy, keď slovo proroka ľudia neprijmú. Totiž nič nie je také odolné voči činnosti Božieho slova ako ľudské srdce. Ono sa dokáže nielen uzatvoriť, ale naplnené nenávisťou dokáže ničiť každého, kto ho vyzýva k obnove (náprave).

Tragédia proroka je súčasne i tragédiou jeho poslucháčov. Táto druhá je stokrát ťažšia. Zavraždený prorok si odchádza pre odmenu k Pánovi za dobré vykonanie úlohy. Poslucháči, uzatvorení pre Božie slovo, ktorí dýchajú hnevom a nenávisťou, zasluhujú si jedine trest. Aj keď Boh nechce trestať, ľudstvo sa potrestá samo! Je to ako keď porušíte výstrahu pod strechou: Padá ľad.

Ak sa Boh nedostane k ľuďom skrze prorokov, tak Bohu ostáva ešte jedno slovo – apokalypsa. Vody potopy, oheň Sodomy a Gomory, otroctvo, epidémie, ktoré sa končia smrťou tisícok chorých, kataklizmy, vojny... V individuálnom rozmere – choroby, nešťastia, náhla smrť, neblahé skúsenosti rôzneho typu. Ak človek nepočúva prorokov (čo je i kazateľ), ničí si život. Oslabuje telesnú i psychickú imunitu. Národ a ľudstvo sa dostane do krízy. Vidíte do čoho sa dostala Európa, v honbe za ziskom dokonca ničíme planétu (znečistenie ovzdušia, šírenie púšti – globálne otepľovanie). Kvôli zisku ničí človek človeka (pokazené potraviny, jedovatý alkohol, únosy ľudí, novoveké otroctvo...)

Dejiny sa opakujú. Napomenutia prorokov nášho storočia nemajú väčší vplyv na zmenu ľudských sŕdc. Ľudstvo pohltené zhonom za dočasnosťou, nepočúva výzvy k obráteniu. Či sa treba v tejto situácii diviť, že sa ničíme?!

Ak na zemi nezvíťazí múdrosť a láska, tak zvíťazí hlúposť a nenávisť. Našťastie tí, ktorí otvoria srdcia na hlas prorokov a naplnia ich láskou, sú záchranou pre svet. Ich srdcia nebudú zničené. Kto zdieľa osud prorokov, bude zdieľať aj ich triumf a bude mať účasť na večnej odmene.

Tento smer duchovnej obnovy veľmi jasne ukazuje sv. Pavol vo svojom hymne o láske (2. čítanie).

Ježiš nám stále ponúka milé slová. Nevyháňajme ho. Nedivme sa im, ale ich počúvajme!

Turzovka, Makov, 3.2.2019